Ľudovít Hološka patrí v dnešnom svete dominujúcej povrchnej popkultúry k čoraz vzácnejšie sa vyskytujúcemu typu všestrannej osobnosti mnohých záujmov. Je rovnako dobrým maliarom, ilustrátorom, intelektuálom, znalcom umenia, autorom množstva odborných textov a štúdií (treba povedať, s výnimočným talentom písať pútavo a zrozumiteľne), organizátorom výstav, sympózií a v neposlednom rade vysokoškolským pedagógom. V súčasnosti vedie Ateliér maliarskej prípravy na katedre reštaurovania VŠVU v Bratislave a zároveň od roku 2004 pôsobí ako prorektor pre rozvoj na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Výstava v skratke s danými priestorovými možnosťami zaznamenáva niekoľko hlavných okruhov umelcovho maliarskeho záujmu - krajina, architektúra, figúra, farba, tvar, znak sú témy, ktoré sa po ukončení štúdia na VŠVU (v roku 1968) postupne stávali a zostávali dôležitými na ceste autorovho maliarskeho hľadania. Ohraničenosť výberu témy je dôkazom, že samotný motív nie je pre maľbu dôležitý. Každodennosť, všednosť sú pre citlivé vnímavé oko dostatočne podnecujúce a inšpiratívne. Maľbu (ako výtvarnú disciplínu) vníma kontinuálne, ako nikdy sa nekončiaci proces, riadiaci sa vlastnými zákonitosťami, v ktorom jeho individuálna tvorba nachádza svoje logické miesto a stáva sa jeho integrálnou súčasťou.
Prevažná časť vystavených obrazov vznikala v priebehu posledných piatich rokov, často počas maliarskych sympózií, prebiehajúcich na magických miestach, spätých s našou históriou, nesúcich materiálne stopy prehistorického osídlenia. Genius loci Moravian, Ducového, Skalice sa stal podnetom pre vznik cyklu Mikulčická abeceda, obrazov Moravianska noc, ValyI. II., Ducové (Kamene, Nebo, Zem), Vo výrazových možnostiach postupuje systematickými, logickými krokmi k znaku – výraznému zjednodušeniu foriem, nehľadá zjednodušenie, naopak - oslobodením od nepodstatností sa približuje k odkrytiu a pochopeniu podstaty videného. V poslednom období tvorby dospieva k minimalizácii a uvoľneniu tvaru, posúva ho na hranicu tušeného, necháva naplno vyznieť vrstvy farebnej pastóznej hmoty (cyklus Morava z roku 2006). Experimentuje s pôsobením čistej farebnej plochy (diptych Valy I., II.).