V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana, /vatra/ mládenci a pastieri postavili zo žrdi kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva.
Keď sa zotmilo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky“ - malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala.
Ktorej sa neprichytil, zostala slobodná. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. V súčasnosti sa pálenie ohňov u nás zachovalo, ale ostatné zvyky zanikli. Jánske zvyky na Kysuciach - to je názov programu, ktorý si môžu návštevníci pozrieť dňa 24. júna o 13.30 h. v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. V programe bude účinkovať Folklórna skupina Bukovina z Turzovky s programom Na svätého Jána. Všetkým návštevníkom, ktorí sa rozhodli stráviť voľné chvíle v skanzene, prajeme príjemný slnečný deň a veľa krásnych zážitkov.
Autor: Darina Hnidková
