Nebolo to prvýkrát. Predtým bol v českom mestečku Čáslav, teraz sa bývalému baníkovi podarilo zohnať robotu v Kolíne, na istej súkromnej píle. Manželka Mária mu takisto nie prvýkrát zabalila na cestu chlebíčky, pribalila klobásku, slaninu, aby si za „hranice“ aj takýmto spôsobom odniesol kúsok domova.
Veď nejednému „gasarbeitrovi“ sa v cudzine pri jedení proviantu vybavia nostalgické spomienky na domov. „Akurát chlieb si nezobral. Povedal, že v Kolíne sa zastaví v „tesku“ a kúpi si ho tam,“ spomína na okamihy rozlúčky manželka Mária. Keď sa Pavel ani po dvoch týždňoch neozval, rozhodla sa zalarmovať políciu. Nebolo totiž zvykom, že by jej nezavolal. Mobilný telefón nemal, povedal, že zavolá v nedeľu z telefónneho automatu. Neozval sa. Prešiel týždeň a zasa nič. Vtedy sa rozhodla konať. Dôvodom bol aj telefonát z píly, kde mal Pavel nastúpiť do roboty. Vraj ho čakajú už druhý týždeň a nechodí. Hrozne sa preľakla. Chlapom sa síce všeličo pritrafí, no jej muž nemal dôvod „stratiť“ sa. Nemal problémy so zákonom, ani v rodine. Aj keď občas prehrmeli v manželstve menšie búrky, vždy sa všetko dostalo do normálnych koľají. Tak, ako je to bežné takmer v každej rodine.
„Pavel bol pracovitý. Čo chytil do ruky urobil. Mal rád svoju rodinu najmä deti. Niečo sa mu muselo stať. Pri odchode mal so sebou tisíc českých korún. Bez roboty by dva týždne z nich nevyžil,“ rozmýšľa manželka nad tým, čo sa mohlo s jej mužom stať. Zalarmovala aj políciu v Kolíne. Vraví, že tamojší policajti boli veľmi ústretoví. Keďže bola presvedčená o tom, že keby jej muž vystúpil z vlaku, ako prvé by si išiel kúpiť chlieb do „teska“, požiadala o prezretie záznamov tamojších interiérových kamier. Problémom bolo, že záznamy z obchodného domu archivujú len 4 – 5 dní a potom ich skartujú. Či bol teda tam, sa nedozvedela. Rada by viac zistila aj o fungovaní píly, kde mal nastúpiť. Predtým bol totiž v telefonickom kontakte s istým Ukrajincom, ktorý tam pracoval. Ten teraz údajne odišiel na dovolenku na Ukrajinu. Rýchlik z Čadce do Kolína mal odísť krátko pred jedenástou hodinou dopoludnia.
Pani Mária prosí všetkých, ktorí mohli vidieť jej manžela na stanici nastupovať do vlaku či sedieť v ňom, aby sa jej ozvali. Obvolala takmer všetky nemocnice, ktoré sú na zastávkach trasy Čadca - Kolín. no nič sa nedozvedela. Po jej mužovi akoby sa „zľahla zem“. Hovorí, že to, čo prežíva, nepraje ani najhoršiemu človeku na tomto svete. Nemôže spať ani jesť. Bezmocnosť dozvedieť sa, čo sa s ním stalo, ju ubíja. Pavel pochádza z Partizánskeho a je vyučený záhradník, aj keď v živote robil niečo iné. Láska k prírode mu však zostala. Miloval najmä hory, tie vraj boli jeho veľkou záľubou. Druhého júla by mal 53 rokov. Netreba však hovoriť v minulom čase. Veľkú radosť by svojím blízkym urobil, keby narodeniny mohli osláviť spoločne s ním.
Iveta Hažíková, foto: autorka
Majtánik Pavel, nar. 2. 7. 1954, trvale bytom Čadca-Horelica, ženatý
Popis osoby: výška 175 cm, štíhla postava, tmavohnedé vlasy ostrihané nakrátko, šedomodré oči, zvláštne znaky - tetovanie kríža na ľavej ruke v oblasti predlaktia, protéza horných zubov, vpredu jeden chýba.
Menovaný je nezvestný od 30. mája, kedy odišiel na železničnú stanicu v Čadci a mal pokračovať v ceste do Českej republiky, mesta Kolína do zamestnania. Od tej doby sa rodine neozval a doposiaľ nepodal o sebe žiadne správy.
Akékoľvek informácie o nezvestnom žiadame občanov nahlásiť na najbližší útvar PZ alebo linku 158.