o aby ich potláčala) je príliš imperatívna, obmedzujúca, navádzajúca k niečomu predvídateľnému, až banálnemu.
Diela, vytvorené štyrmi sochármi počas 6. ročníka Medzinárodného sochárskeho sympózia Oščadnica 2007 dokazujú, že opak je pravdou, a že hoci v duchu funkcionalistického hesla „forma (väčšinou) nasleduje funkciu“ kedysi tak ako aj dnes, nemusí to byť nasledovanie otrocké, ale naopak slobodné a radostné, s občasnou zmenou poradia nasledovania (nie je vždy jasné, kto koho nasleduje).
Grzegorz Matusik (PL) vytvoril svoju Kompozíciu XXI prienikom čistých geometrických pravouhlých útvarov a gule. Strohú geometriu podčiarknutú ostrou farebnosťou červenej a žltej narušil hravým naklonením obrysu štvorca.
Pod vplyvom genia loci neďaleko ležiaceho močiara vytvaroval Ivan Matoušek (ČR) motorovou pílou subtílne telo vodnej príšerky Nessie (pôvodnej obyvateľky jazera Loch Ness), nežne skláňajúcej hlavu k svojmu mláďaťu. Nahrubo opracovaný povrch plastiky necháva vyznieť farbe a textúre materiálu.
Spoločníčka Jozefa Mundiera (SR) vyniká čistotou a eleganciou designovo cíteného tvaru, ešte zvýrazneného nenásilným spojením dvoch prírodných materiálov – kameňa a dreva, ponechaných bez dramatického zásahu vo svojich vlastných štruktúrach.
Odvážne proporcie, nadhľad, slobodomyseľná farebnosť Bezstarostného jazdca prezrádzajú vyhranený rukopis Ondreja 4. (Zimku) (SR). Dominantne pôsobiacia vertikálne komponovaná plastika s intenzívnou červenou polychrómiou úspešne upútava pozornosť prichádzajúcich na kruhovom objazde pred lesoparkom. Ostatné novovytvorené sochárske diela zatiaľ čakajú na svoje miesto v lesoparku oščadnického kaštieľa, v ktorom práve prebieha posledná etapa jeho revitalizácie. 6. ročník Medzinárodného sochárskeho sympózia v Oščadnici v roku 2007 sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, pomoci a podpore obce Oščadnica a sponzorovi.