ť nákup, pretože manželka Mária je v nemocnici. Vrátil som sa a začal čítať noviny,“ spomína na osudné ráno nešťastný dôchodca.
Vraví, že dvere nechal otvorené aj kvôli tomu, že ho krátko predtým navštívil sused, ktorý fajčil. O čosi neskôr vošiel dovnútra neznámy muž, ktorého vek odhadol na štyridsať rokov. Povedal, že mu priniesol preplatok za elektrinu a položil na stôl päťtisíckorunáčku. Z tej mu však mal dôchodca vydať dve tisícky. Pán Anton vošiel teda do spálne a priniesol odtiaľ „zápisník“, v ktorom mal odložený dôchodok. Položil peniaze na stôl a vtedy ho muž zavolal, až ide s ním k autu. Má vraj preň ešte darček. Vodič podal svojmu komplicovi deku s dvomi vankúšmi a ten sa ponúkol, že ich dôchodcovi odnesie dovnútra. Keď auto aj s dvomi mužmi odišlo, starý pán prišiel na to, že zmizla nielen päťtisícovka, ale aj celý jeho osemtisíckorunový dôchodok. Zostali mu len deka s vankúšmi. Hovorí, že odvtedy si zam-
kýna dvere. S trpkosťou v hlase dodáva, že ešte nikdy v živote sa mu nič podobné nestalo. Paradoxne, za pár dní prišla poštárka, ktorá priniesla faktúru od energetikov. Pánovi Antonovi vypočítali, že dlhuje za elektrinu dvetisíc korún. Ako vraví, nasledovala jedna rana za druhou.
Autor: I. Hažíková