Najkrajšie a najvzácnejšie sú pre každého práve tie miesta, kde sme v detstve zažili veľa krásneho a hoci už dávno nie sme deti, práve tam sa nimi cítime. Akonáhle sa ocitneme sami, už sa nám pred očami premieta film s obrázkami všetkého krásneho, čo sme tu prežili. Tieto miesta bývajú najčastejšie mimo hocijakej civilizácie, v lone čistej prírody. Pocit, keď kráčate od studne s vedrom, plným čistej pramenitej vody, stonásobne predstihne pocit nalievania si ľahko dostupnej chlórovanej vody z bytového vodovodu. Veľa ľudí hovorí, že si nevie predstaviť svoj život bez vymožeností, ako sú televízor, práčka či rýchlovarná kanvica.
Na týchto „milých“ miestach nič z toho nechýba. Televízor nahradí prekrásna scenéria okolitých lesov, rádio zasa šum stromov či večerný koncert „svrčkov“. A pranie vo vedre v ľadovej vode, až to za nechtami štípe, zasa eliminuje krásna obloha, ktorá sa tu zdá byť tak nízko. Všetko je tu tak nádherné a čisté, až človeku srdce krváca, keď nadíde chvíľa vrátiť sa späť. Späť do víru života, ktorý každodenne žije. Do života plného počítačov, televízie a iných „uľahčovateľov“ života. Nechce sa mu, neženie sa. Otočí sa ešte nachvíľu a snaží sa predĺžiť ten moment návratu do civilizácie. Ešte naposledy si vychutnáva to ticho. Stromy šumia, svrčky mu hrajú svoju rozlúčkovú áriu. V tom momente sa otočí a hneď sa mu ľahšie kráča. Pretože vie, že vždy keď sa vráti, bude ho tu čakať ten istý pokoj a tie isté pocity.
Autor: mm