Slovensko – nepoznaná krajina

i. A pri tom tú svoju vôbec nepoznajú. Je veľká hanba, ak niektorí z nás ešte neobdivovali krásnu scenériu z vrcholov štítov našej pýchy – Tatier. Verte či neverte, poznám aj takých. Pritom už navštívili Egypt a jeho pyramídy, Rím a slávne Koloseum. Aj krása našich jaskýň je výnimočná. Je až neskutočné, čo všetko dokáže príroda vytvoriť.

Každý Slovák by mal najskôr spoznať vlastnú krajinu. Veď aj ona dokáže ponúknuť destinácie ako hociktorý iný kút sveta. Možno nemáme more, ale máme všeličo iné. Prekrásne plesá a priehrady, do oblakov siahajúce večne zasnežené štíty, obrovské aquaparky, v ktorých si nielen deti užijú mnoho zábavy. Dokonca sa na chvíľu môžete ocitnúť v dedinke z westernu, v ktorej prašných uličkách stretnete pištoľníkov a kovbojov. Nachvíľu sa ocitnete akoby v inom svete. Môžete si zajazdiť na ozajstnom koni, strieľať na terč z luku, zatancovať si v rytme country. Všade stretávate osoby v kovbojských klobúkoch s pištoľami za opaskom. Hlavne deti to očarí. A keď sa ešte preveziete parným vláčikom, ktorý sa navlas podobá tým, ktoré kedysi križovali krajinu Divokého západu, cítite sa ako v knižke o doktorke Quinovej. Stačí nachvíľu „vypnúť“ a nechať sa tým všetkým unášať.

Drevené budovy, tiež kostolík z tohto materiálu, stojaci na malom kopčeku nám ukazuje, že práve takto sa na Divokom západe, ktorý poznáme len z knižiek, žilo. Nedávno prežilo mestečko katastrofu. Začala horieť jedna z drevených budov. Hasilo celé osadenstvo. Pomáhali aj miestni požiarnici. Z budovy ostala obhorená opacha, ale požiar sa našťastie nerozšíril. A tak mestečko žije ďalej svojím doterajším životom. Ale presuňme sa ďalej. V týchto horúcich letných dňoch človek nájde pravé ochladenie nie v reklamovaných ľadových čajoch či super zmrzlinách. Stačí len nahliadnuť do niektorej z našich jaskýň. V nich nájdeme nielen ochladenie, ale tiež príjemný zážitok, ktorý pre nás pripravila sama príroda. Ani naše hrady a zámky nie sú „na zahodenie“.

Nachvíľu sa prenesieme cez ich múry do doby panovníkov a poddaných. Z niektorých hradov ostali len zrúcaniny, ale aj v nich sa dá na čo pozerať. Obrovské hradby nedobytého Spišského hradu či hradu Strečno nás nechávajú v údive, čo všetko ľudia dokázali vlastnými silami. Tiež aký prekrásny výhľad na okolitú krajinu zo svojich príbytkoch mali. Tá prekrásna scenéria nenechá nikoho ľahostajným. Toto je len malé zrnko piesku, malý úlomok toho, čo nám naša krajina ponúka. Každý z nás má možnosť ju spoznať. Stačí len pevnú vôľu a obuv, batoh na pleciach a odhodlanie. Odhodlanie spoznať niečo nové. Treba sa však pripraviť na to, že nás naša krajina uchváti tak, že nám to až vyrazí dych.