Článok pokračuje pod video reklamou
Mladší z bratov vraví, že s tvorbou začal pred siedmimi rokmi. Venuje sa kresleniu portrétov podľa predlohy, väčšinou z fotografie. Smeje sa, že ho inšpirujú krásne ženy. Keďže je stále slobodný, nemusí sa obávať, že by za toto „otvorenie svojej umeleckej duše“ prišiel doma k nejakej fyzickej ujme. O tom, že sa vie presadiť, svedčí aj to, že ho jeho talent živí. Na otázku, či mal aj nejaké zaujímavé zákazky, odpovedá, že ľudia majú všelijaké požiadavky. Dávajú si napríklad namaľovať z fotografie podobizeň človeka, ktorý sa už nadobro rozlúčil s týmto svetom, výnimkou nie sú ani akty. Zaujímalo nás napríklad aj to, prečo si chce dať niekto „premaľovať“ fotografiu. Podľa výtvarníka dôvodom je to, že zákazník má záujem o ručnú prácu. Nezriedka sa stáva, že chce niečo na fotografii vylepšiť, zmeniť oblečenie, pozadie.
Ľudia vraj nemajú čas na živé pózovanie, a tak volia aj takúto formu. Ľuboš doposiaľ namaľoval okolo tisíc portrétov. Niektoré putovali až do Belgicka, robil tiež pre zákazníkov z Čiech, Poľska i Holandska. Na Jurajovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Pradedo Jozef Holánik–Bakeľ dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu. Dokázal, že sa z neho dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže vzbudzovali všeobecný obdiv. Jeho pokračovateľom sa stal jeho zať Jakub Šerík a v súčasnosti Juraj Šerík, ktorý je pravnukom a vnukom slávnych drotárskych majstrov z Dlhého Poľa, Jozefa Holánika–Bakeľa a Jakuba Šeríka–Fujaka. Vo svojej tvorbe pokračuje v umeleckoremeselníckej rodinnej tradícii. Technologicko-materiálne i tvarovo nadväzuje na výrobu luxusných úžitkovo-dekoratívnych predmetov z mosadzného drôtu, pletených košikárskou technikou výpletom, pripomínajúcim čipku.
V roku 1982 získal Juraj ocenenie na prehliadke učňovskej tvorivosti. Svoju tvorbu prezentuje na množstve podujatí po celom Slovensku. V súčasnosti sa s ňou môžu zoznámiť aj návštevníci bytčianskeho zámku, kde má kolekciu svojich výrobkov. Súčasná výstava v Kysuckom múzeu je, ako spomína, prvou výstavou drotárskych výrobkov Holánikovsko-Šeríkovského rodu po 67. rokoch. Posledná bola presne 25. júna v roku 1940 v Dlhom Poli. Jozef Holánik-Bakeľ tam vystavoval dva roky pred svojou smrťou spoločne so zaťom Jakubom Šeríkom. Pomáhala im pritom súčasná živá legenda drotárstva - Karol Guleja. V minulých dňoch v Kysuckom múzeu v Čadci inštalovali výstavu nazvanú Drôtom a ceruzou. Návštevníci si môžu do 31. augusta pozrieť tvorbu obidvoch „Šeríkovcov“. A ktorý je lepší? Nuž, ťažko povedať. Každého slečna múza kopla inou nôžkou....
