Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Ľahký vánok v hackovských záhradách

Keď vychádzate hore Svrkľou, čo je vŕšok patriaci do katastra Krásna nad Kysucou, zrazu sa pred vami otvorí viacero výhľadov. Jeden sa norí do Oščadnickej a Horelickej doliny až po Čadcu, druhý otvára priestranné Bystrické údolie, lemované zalesnenými kop

cami, nad ktorými trónia, ak je pekné počasie s priezračným vzduchom, známe vrchy Malej Fatry – Veľký a Malý Rozsutec so Stohom na pravej strane.

Prvý pohľad cez úzku, takmer stiesnenú dolinku, kde voľakedy rapkala a kvílila oščadnická píla, druhý široký, majestátny, presvietený. Tam, nad kopcami naozaj každé ráno vychádza slnečný kotúč, v lete prýštiaci teplými lúčmi, v zime zasa zubatý, mrazivý. Ak sa obzriete dozadu, ostáva za vami trávnatá poľana a za ňou – pulzujúci ruch mesta v popredí s mohutným viaduktom a početnými križovatkami. Aj keď je tam veľa betónu, predsa len prevláda zeleň, ktorú zachovali záhrady ovocných stromov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale vy už znovu stúpate hore, v ústrety lesu. Cez horu, z väčšej časti vyrúbanú a vyklčovanú kvôli políčkam, lebo kedysi sa tu gazdovalo, vedie pomerne široká kamenistá cesta. Družstevníci po nej zvážali seno do senníkov a lesníci zasa drevo, ba vlastne sa využíva doteraz. Dokonca je táto trasa označená turistickou značkou – po ceste prejdete až k známemu lyžiarskemu stredisku na Rači. Pešo vám to bude trvať dve a pol hodiny. Ak pridáte ďalšiu hodinku, dostanete sa na najvyšší vrchol Kysúc...

Už po ceste vidíte, že sa tu voľakedy činil človek. Políčka síce rozorali družstevníci, ale na okrajoch sa zachovali zvyšky ovocných stromov, lebo na tejto strane kopca, obrátenej na juh, odjakživa žiarilo slnko, takže sa tu darilo ovociu. Obdobná situácia bola aj v Lodne, dolnokysuckej obci, kým polia tiež nerozrušili neľútostné družstevné opachy – táto dedinka patrila k jednej z najznámejších ovocinárskych oblastí. O šťavnatom a sladkom ovocí v tomto kúte Kysúc sa vraj vedelo široko-ďaleko za hranicami chotára. A tak popri ceste sa z húštia vynárajú vekom pokrútené jablone, slivky, mohutné čerešne – v poslednej dobe aj tie postupne padajú pod ostrými zubami motorových píl. Lebo motorových pomocníkov je dnes podstatne viac ako tých starých ovocných pamätníkov...

Skryť Vypnúť reklamu

Taká je doba, nikto ju nezastaví. A predsa sú tu oblasti, kde to dnešné, nové, hovorí sa mu aj moderné, dokáže žiť v symbióze s dávnejším. S tým, čo pripomína nielen svojou schopnosťou prežiť vo zvláštnom utajení, v akom dokázali až udivujúco pretrvať mnohé živočíchy, známe dokonca z praveku, ale najmä dômyselnosťou, účelnosťou a nespornou krásou. Pretože voľakedy ľudia vedeli, že sú súčasťou prírody. Doslova vsadení do nej poznali, že musia s ňou vychádzať, že neľútostné zásahy do jej podstaty by mali priam katastrofálne následky, že tá príroda by im to všetko vrátila aj s úrokmi. Tak sa aj stávalo...

A sledujúc všetko okolo seba zistili, že sa v prírode ukrýva nielen úžitok, ale aj krása. Tvrdou prácou si prisvojovali jej plody a jemnou rukou i akousi intuitívnou schopnosťou, ukrytou až kdesi hlboko v srdci, dolovali a zachovávali jej krásu. Také sú napríklad drevenice v osadách, pokiaľ sa zachoval ich pôvodný vzhľad. Pretože niektorí ľudia si aj tu, do kopcov, prinášajú zlozvyky z dolín a drevo či inú krytinu neraz nahrádzajú plechom. Chápem, niekedy sa v osadách stavali aj murované domy, aby čím dlhšie vydržali, a plechová strecha sa stala ich súčasťou. Viem aj to, že vznikajú akési nové osady, ktoré mali byť záhradkárskymi kolóniami – aspoň tak ich niekdajší mocipáni nazývali, a kto s nimi vyl, nad tým prižmúrili očko. Vlastne, ľudia sa nemenia, iba kulisy na otáčavom javisku dejín získavajú rôzne podoby, a tak sa zdá, že sa voľačo hýbe, premieňa, transformuje. Ducha však neoklamete...

Skryť Vypnúť reklamu

Aj záhrady boli krásne, osadníci sa o ne príkladne starali, pretože si všetko museli vypestovať sami. Bola to poživeň z plodov zeme i z ovocných stromov.
Tak sme sa dostali aj k hackovským záhradám. Niektoré zostali pôvodné, ale málo zaopatrené, iné, najmä na miestach, kde prišli noví chalupári, sa menia. Tam zbadáte hádam storočnú jabloň, hrušku, ale je tu aj množstvo sliviek, ktoré ešte i dnes, po dlhých rokoch napodiv rodia, hoci veľmi málo. Pamätám si na viacerých osadníkov, ktorí mi kedysi rozprávali o záhradách. V osade U Hacka žil napríklad dedko Augustín Kučerík. Bol to veľmi činorodý človek. Dokázal pracovať na píle v Oščadnici, ale keď sa vrátil zo zamestnania – cestou sa zastavil v kantíne, známom obchodíku, kde si vždy kúpil fľaštičku -, keď sa teda vrátil zo zamestnania a mal so sebou tú fľaštičku slivovice, mohol pokračovať v práci aj doma, lebo role bolo treba obrábať. Človek z nich jednoducho žil.

Aj zo sadov, kde sa zbieralo ovocie na zimu. Jablká, hrušky, slivky-durandzie ako zdroj vitamínov i maškrta, nuž a slivky-bystričky na kvas, z ktorého sa pálila tuhá, no najmä zdravá, prírodná slivovica. Skúste si dnes kúpiť v pohostinskom zariadení či v obchode trúnok – pri jeho konzumácii vám hneď vykrivuje ústa. Pálenka by mala dráždiť, podporovať chuťové bunky. Predstavte si, že pohárik dobrej slivovice vyprovokuje chuťové poháriky... A ten dedko keď počas sezóny robil na poli, v zime zasa stružlikal a z dreva vyrábal najrôznejšie potrebné nádoby. Boli to napríklad diežky, korytá, ba raz vytvoril maselničku a opatril ju elektrickým pohonom. Elektrina vtedy víťazila, len ľudia stále neverili vynálezom, pokladali ich za diablove produkty...

V osade U Gavlasa ešte i dnes žije babka Veronika Grapová. Je neobyčajne pohostinná a zhovorčivá. Porozpráva vám, koľko batohov zniesla z prielohov, ako sa voľakedy ľudia priam úzkostlivo starali o políčka. Aj záhrady na jar kvitli, v lete šumeli ľahkým vánkom, v jeseni rozvoniavali úrodou i melasou – a všade bzučali včely, čmeliaky, osy a všakovaký hmyz. V zime navštevovali záhrady sýkorky, lebo ľudia im tu pripravili kŕmidlá a zo stromov zas viseli po zabíjačkách kusy loja. Aj dnes vás babka Veronika pohostí, a keď vychádzate z jej verandy-gánku, v diaľke zbadáte obrysy Veľkej Rače, niekedy nesmierne vzdialeného kopca, inokedy, keď sa vzduch podobá sklu, sa vám zdá, že ten vrch dočiahnete rukou...

A ešte mi momentálne, lebo tých pamätníkov je veľa, prišli na um dvaja ľudia z Lodna, rodení ovocinári. Všetci ich volali Fildus a Ludvina, aj ako deti sme si ich tak zapamätali. Až neskôr, lebo mená mali obaja skomolené, ľudia radi prehadzovali hlásky v menách, akoby chceli dať človeku zvláštny výraz, teda až v poslednej dobe som sa dozvedel, že sa správne volali Filip a Ľudmila Hmírovci. Bývali trošku bokom od hlavnej cesty dediny. Volalo sa to tam U Parši. Nízka drevenica, veľké, ba sa mi zdá, že priam obrovské humno, hospodárske budovy. A nad tým domčekom rozsiahla záhrada.

Takú záhradu tu nikto nemal, pretože každý sa snažil ten kúsok zeme, čo získal, využiť ako poľnohospodársku pôdu. Bol to naozajstný sad s množstvom ovocných stromov. Rástli tu najmä jablone a hrušky a na teplom letnom slniečku utešene dozrievali. Vždy boli doslova obsypané ovocím. A ľudia z okolia o týchto dvoch starčekoch vedeli – prichádzali k nim a ovocie kupovali. Veru, obaja vari viac zarobili na tom ovocí, ako keby boli lopotili na poliach. Boli tu ešte kadejaké sady, ale tento, U Parši, ktorí vlastnili Hmírovci, na taký sa nepamätám...

Ľudia a záhrady. Odjakživa patrili k sebe a prejavovali si úctu, lebo záhrada poskytuje nielen plody, ale aj úžasné ticho, upokojujúci bzukot hmyzu a lete tieň. Vzdušný letný vánok zatrasie lístím. Je ako impresionista, ktorý neviditeľným štetcom všetko dookola pofŕka slnečnými škvrnami...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 314
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 531
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 783
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 954
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 630
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 803
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 729
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 589
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 918
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Najlepší strelec šiestej ligy hovoril o vydarenej jeseni. Prečo jeho tím vedie?

Anton Fekula nastrieľal v drese Radôstky trinásť gólov.

Anton Fekula (v červenom s loptou) v drese Spartaka Radôstka.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Bývalí majstri Slovenska sa spojili s mladými chlapcami, cieľom je ďalší postup

Skúsených chalanov nebolo treba veľmi presviedčať, hovorí Ferdinand Straka.

Céčko MSK Čadca zvládlo prvý zápas so Zákopčím v zostave (zľava) Peter Krkoška, Ferdinand Straka, Pavol Jakubec a Michal Kapusta.

Dušičky, na aké si nikto nepamätá

Po iné roky tradične prichádzali na cintoríny aj Kysučania žijúci za hranicami, najmä v Česku. Tento rok majú Dušičky úplne inú podobu. Hranice sa zatvorili, no aj Slováci hroby svojich blízkych pre zákaz vychádzania navštevovať nemôžu.

V kysuckých obciach sa intenzívne venovali úpravám cintorínov. Inak tomu nebolo ani vo Vysokej nad Kysucou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?