bím, vždy ma pustili,“ smeje sa Ondrej Hraško. Jeho autogram nesie už päťdesiat máp. Ako zamestnanec vydavateľstva robil obrazové publikácie a tu pričuchol i k maľovaniu. Po revolúcii začal tvoriť „pohľadové maľované mapy“. „Mám prekrásnu mapu Strečna, no chýba mi tam automobilka, ktorú postavili nedávno. Preto som teraz v Žiline a zháňam jej fotky alebo plány,“ hovorí maliar - cyklista z Martina. Kvôli mapám chodieval najprv vlakom alebo autobusom. Neskôr zistil že jednoduchšie to bude mať na bicykli. Tak si začal postupne vyrábať a upravovať bicykel. Prvý mal dokonca drevený rám a došliapal na ňom až do Košíc.
Svoj terajší dopravný prostriedok nazval „BWB – Bike wild bull, alebo Bicykel divoký býk.“ Základom modrého tátoša je rám z motocykla Pionier. Volant je z dreva. „Keď ideš šesť dní do Pienin a šliapeš od rána do večera, zistíš, že drevo je pohodlný a príjemný materiál. Volant má nastaviteľnú výšku držadiel, zvonček sa rozozvučí dvojhlasne a spätné zrkadlo je z auta. Samozrejmosťou je pohodlie. BWB je dlhší a môžem sa oprieť, teda ani pri dlhých cestách ma nebolí chrbát. Musí byť aj ťažký, aby dobre sedel na ceste a vydržal. Zadné koleso je z horského bicykla, predné je menšie. Perfektne mi fungujú brzdy a prevody. Vzadu mi veje slovenská vlajka a tu na volante mám malú zástavu mesta Martin. V taškách po boku zadného kolesa nesiem vždy dačo pod zub, mapy, fotoaparát, ale mám tu aj bič či ústnu harmoniku,“ opisuje nám svoj stroj pojazdný maliar. Hoci má už viac ako šesťdesiat rokov, so svojou záľubou skončiť tak skoro nemieni. V najbližšej dobe chce namaľovať aj mapu priehrady Gabčíkovo.