Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

„Moje srdce sa vracia k týmto krásnym ľuďom“

Veľa mladých ľudí sníva svoje sny o cestách po svete, o nezištnej pomoci ľuďom chorým na AIDS či tuberkulózu. Predstavujú si, ako nadšene pracujú na záchrane ľudských životov. No nemusí zostať len pri planom fantazírovaní. Životné okolnosti a svet navôkol

Veľa mladých ľudí sníva svoje sny o cestách po svete, o nezištnej pomoci ľuďom, chorým na AIDS či tuberkulózu, predstavujú si, ako nadšene pracujú na záchrane ľudských životov... No nemusí ostať len pri planom fantazírovaní. Životné okolnosti a svet navôkol prinášajú rozličné príležitosti a výzvy, ktoré čakajú často len na naše rozhodnutie, príde prvý krok a zrazu sa nám predstavia nové, dosiaľ nepoznané obzory.
Životný elán a entuziazmus nechýba ani Čadčianke Márii Takáčovej (29 r.), ktorá už teraz môže povedať, že v jej živote sa tieto sny pretavili na skutočnosť. Za jej úspechmi a skúsenosťami je však aj veľa práce a skutočne veľké srdce, ochotné rozdať sa pre iných. Pred dvoma mesiacmi sa vrátila z Etiópie, kde strávila päť mesiacov ako sociálny pracovník v projekte pre podvyživené deti medzi tamojšími obyvateľmi.

Skryť Vypnúť reklamu


Ako si sa ty dostala na uvedenú misiu?

Vycestovala som ako študent denného doktorantského štúdia Trnavskej univerzity (TU) v Trnave pod vedením profesora Krčméryho. Vysoká škola sv. Alžbety v Bratislave spolu s TU organizuje spolu 16 projektov v Keni, Etiópii, Ugande, Burundi, Haiti a Kambodži, ktoré sú väčšinou zdravotnícke. Spolu s kolegyňou sme dostali poverenie otvoriť antimalnutričný projekt pre podvyživené deti v Etiópii, konkrétne v mestečku Kibre Mengist v spolupráci so sestrami Matky Terezy. Keďže som bola na misii v Rusku a Keni, Etiópia bola pre mňa ďalšou výzvou a poslaním. Hneď na úvod sa musím priznať, že projekt bol náročný a vyčerpávajúci.


V čom spočívala tvoja práca?

Ako som už spomenula, našou úlohou bolo otvoriť projekt pre choré a podvyživené deti. Sestry Matky Terezy nám poskytli ubytovanie a stravu. My sme dodali odborný personál (lekár a dvaja sociálni pracovníci) a financie. Pracovať sme začali okamžite po príchode v dome pre 300 pacientov, ktorý vedú sestry. Prijímajú hlavne pacientov, o ktorých sa nikto nechce starať, čiže chorých na TBC, lepru, AIDS, podvyživené deti. Musím ešte podotknúť, že okrem liekov, infúzií a injekcií tam nemali naozaj žiadne iné lekárske prístroje. Chodievali sme do osád vyhľadávať choré deti, robili sme vzdelávacie stretnutia s matkami a hlavne sme viedli program nutričnej výživy pre podvyživené deti, ktorých je v oblasti veľa, pretože jedia len kukuricu.

Skryť Vypnúť reklamu


Ako si zvládla zmenu klimatických podmienok?

Afrika naozaj nie je kontinent pre našinca. Jedno je isté: obdobie dažďov je horšie ako obdobie sucha. Prší aj niekoľko týždňov, čiže leje v akúkoľvek dennú aj nočnú dobu a všade sú roje všakovakého hmyzu. Keďže tu nie sú cesty, blato siahalo po členky. Neviem, či to pripísať atmosférickému tlaku a podnebiu, ale stále som mala nízky tlak, bolesti hlavy, cítila som strašnú únavu a bolesti kostí a svalov. Keď som sa na to opýtala miestnych, upokojili ma, že to je v tejto oblasti normálne a zasmiali sa. Je Božím požehnaním, že sme misiu zvládli v zdraví, bez týfusu a malárie.


Poďme k životným podmienkam ľudí v Etiópii.

Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku, aby ste mali pravdivý obraz. Afrika je kontinent veľkých rozdielov. Najväčším nedostatkom v Etiópii je pitná voda. Ľudia pijú vodu z riek, čo je príčinou mnohých chorôb. Prístup ku vzdelaniu a zdravotníckej pomoci je dosť obmedzený. Deti nie sú očkované proti bežným detským chorobám a pre mladých ľudí je veľký nedostatok pracovných príležitostí. Vo veľkom sa rozmáha AIDS, čo veľmi podporuje všadeprítomná prostitúcia.

Skryť Vypnúť reklamu


Ako si žije napríklad bežná etiópska rodina?

Sú rodiny, ktoré žijú naozaj slušne, v rámci daných možností. Aspoň jeden člen rodiny pracuje, majú dostatok vody, jedla, dom, elektrinu. Platy sú veľmi nízke. Vo veľkom funguje výmenný obchod a musia pestovať plodiny, ináč by nevyžili. Vzdelané mladé páry, žijúce vo veľkých mestách, majú dve-tri deti, ktorým sa snažia zabezpečiť pekné detstvo a vzdelanie. Smerom na vidiek sa situácia rodiny výrazne mení. Rodičia majú aj trinásť detí, bývajú v malom hlinenom domčeku so slamenou strechou. Žijú z toho, čo vypestujú, bohatší majú aj dobytok. Deti musia, samozrejme, pracovať a nechodia do školy. Ženy zaobstarávajú vodu a jedlo. Muž pracuje na poli alebo presedí celé dni v krčme v nekonečných debatách pri pive s kamarátmi. Ľudia z osád a buše chodia raz za týždeň na pravidelné trhy niečo predať alebo kúpiť. Žijú presne tak, ako môžeme vidieť v dokumentárnych filmoch.


Hovorí sa, že postavenie ženy na čiernom kontinente nie je závideniahodné. Je to pravda?

Určite áno. Vždy po návrate z Afriky ďakujem Bohu, že som sa narodila na Slovensku. Je tu zvláštny fenomén, ktorý som nestihla presne preskúmať. Muž si vezme ženu, majú deti a po troch rokoch ju opustí, aby si zobral znova inú a založil novú rodinu. O prvú sa už vôbec nestará. Časté sú aj únosy, kedy muž unesie dievča proti jej vôli a urobí ju milenkou. Rodina ju potom hľadá a zneuctené dievča je väčšinou donútené si muža vziať. Ženy to majú naozaj v Etiópii veľmi ťažké. Matky, s ktorými som sa stretla, boli ženy činu. Na náš program si zvykli, a aj keď nevedeli na hodinách, čakali na lavičkách, kedy sa začne boj s deťmi. Pretože nechceli jesť nič iné, len indžara (kysnutý etiópsky chlieb), kravské mlieko a kukuricu. Samozrejme, že potom trpia podvýživou, lebo takáto výživa pre dieťa nestačí. Matky do dieťaťa našu výživu nalejú, aj keby sa malo udusiť, takisto aj lieky. Dieťa kope, reve, modrie, ale nič nepomôže. Keď to dáva ferendži (biely), je to dobré a musíš to zjesť! Položili dieťa na zem, pritlačili ho kolenom alebo rukou, a ak sa dusilo, tak ho prevrátili a zasa bolo všetko v poriadku.


Ako sa vám darilo šíriť osvetu?

Stretávali sme sa s jednoduchými ženami bez vzdelania, z osád, nevedeli nič o zdravej výžive, hygiene, starostlivosti o dieťa. Matky mali radi naše vzdelávacie skupinové stretnutia. Horšie to bolo s koncentráciou. Neboli schopné prijať veľa informácii naraz a tiež udržať sústredenie na viac ako 20 minút. Do toho ešte plač detí, ktoré držali na rukách. Veľmi sa nám osvedčili keksy, aspoň na pár minút. Keďže nevedeli čítať ani písať, prednášku sme robili len cez plagáty, ktoré som sa snažila po večeroch vyrábať.


Pri službe chorým si o traumatizujúce zážitky si núdzu nemala...

Odohrala sa napríklad jedna zaujímavá situácia. Idem po koridore v dome pre chorých, keď zrazu počujem jačanie. Prídem ku hlúčiku detí a na zemi veľký, asi 10 cm červ pri nohách starej slepej pacientky. Starká vyvracala červa. Veľmi som sa exempláru potešila. Bude to výborná ukážka na prednáškach. Volal sa ascaris. Na druhý deň mi jeden asi 15-ročný chlapec, ktorý chodil na injekcie, priniesol takého istého, že toto našiel v stolici, nech mu niečo na to dám. Spomínaný červ mal naozaj výchovné účinky,
a to nielen pre chorých, aj pre sestry.


Myslím, že ti guráž nechýba... Máš aj nejaký úsmevný zážitok?

Spomeniem naše malé úsmevné príhody so stretnutí hlavne s pacientmi - mužmi. Otázky typu - Koľko máš rokov? - sme veľmi skoro vypustili z obligátnych vyšetrovacích postupov. U sivovlasých vráskavých starcov sme dostávali odpoveď: 20, 25 rokov... Oni naozaj nemali pojem o čase, vedomosť o dátume narodenia bola malou oslavou. Aj ženy chceli byť mladšie, ale nebolo to až také nereálne číslo ako u mužov. Zvláštnosťou bolo, že mladí muži si tipovali okolo päťdesiatky. S úsmevom sme si iba vždy povzdychli, že Etiópia je krajinou nelogických kombinácií.


Ktorá skúsenosť zanechala v tebe najhlbšiu stopu?

Asi keď v našej nemocnici zomrelo nádherné desaťročné dievčatko Seneba. Bola tak úžasne statočná... Priviezli ju v hroznom stave. Kašľala krv, dusila sa, vracala a bola veľmi slabá. Po dvoch týždňoch sa jej polepšilo a prestala kašľať kusy krvi (tuberkulóza v poslednom štádiu). Veľmi trpela, nechutilo jej jesť a každý deň injekcie na odvodňovanie a TBC liečba. Robila som jej kašičky, kreslila mi výkresy... Usmiala sa na mňa až po troch týždňoch, nerozprávali sme sa, len sa pozerala krásnymi veľkými očami... a srdiečko jej bilo ako zvon. Zomrela krásne, tíško, zo dňa na deň. Pohoršilo sa jej, nemohla jesť, vracala čiernu vodu a na druhý deň bola mŕtva, zlyhali pľúca. Veľmi chcela ísť domov, vidieť otca. Poslali sme po neho, okolo 40 km, ale neprišiel. Dala som jej posledný krížik na cestu do neba. Robili sme toľko, koľko nám Boh dovolil urobiť. Počas môjho pobytu zomrelo 25 ľudí a kúsok vo mne zomrelo spolu s nimi.


Stretla si na svojej ceste nejakých výnimočných ľudí?

Každý kto vie prežiť v Etiópii, myslím hlavne miestnych, je v mojom pohľade výnimočný. Spomeniem azda 18-ročného chlapca Abusha, ktorého príbeh nie je ojedinelý. V 10 rokoch osirel, rodičia zomreli na AIDS a bez podpory širšej rodiny sa stará za pomoci sestier Matky Terezy o svoje tri mladšie sestry. Nemá ešte ukončenú strednú školu, ale je to veľký bojovník, chlapec čestný s dobrým srdcom. Medzi inými ľuďmi spomeniem misionárov, rehoľné sestry a dobrovoľníkov z celého sveta, ktorý obetujú svoje pohodlie, kultúru, súkromie a prídu žiť a milovať týchto ľudí. Naozaj všetka česť tomu, kto prežije 30 rokov v Etiópii. Stretla som dosť výnimočných ľudí, aby som si vzala príklad a povzbudenie.


Čomu ťa pobyt v Kibre Mengist naučil?

Dozvedela som sa veľa nového o sebe, o mojich slabých a silných miestach. Vrátila som sa veľmi unavená psychicky aj fyzicky. Naučila som sa dávať bez toho, že by mi niekto aspoň raz povedal ďakujem. Etiópčania neďakujú. Často som počula, že každý kto ide do Afriky pomáhať, nakoniec zistí, že Afrika pomohla jemu. Do určitej miery je to naozaj pravda. Veľkou vecou už je, keď sa ráno zobudíte a žijete ten ich úplne jednoduchý život bez času a pravidiel. Zo začiatku je to ťažké, veď každý správny biely chce veľa urobiť a zmeniť. Ale pozor! Prijať ich a pochopiť takých, akí sú, je asi tá najväčšia zmena, ktorú musí prekonať každý biely.


Je podľa teba ťažké dostať sa do sveta takto pomáhať? Aké podmienky by mal človek spĺňať?

Teraz už nie. Keď som začínala pred 11 rokmi, možností bolo pomenej. V súčasnosti existujú aj na Slovensku organizácie, ktoré vás vyškolia a niekam pošlú. Keďže mladí ľudia vedia jazyky, dá sa veľmi pohodlne vycestovať s organizáciami z Talianska alebo Anglicka, ktoré majú s dobrovoľníctvom dlhoročné skúsenosti. Letenky, očkovania a ostatné výdavky si dobrovoľníci hradia sami. Strava a ubytovanie je zadarmo, ale treba sa pripraviť na naozaj veľmi skromné podmienky. Na začiatku je dôležité odpovedať si na otázku, prečo chcem ísť. Potom už každý, kto chce pomôcť chudobným, chorým a má lásku v srdci, spĺňa podmienky. Sú možnosti vycestovať do Albánska, Rumunska, čiže v rámci Európy, kde netreba mať extra výborné zdravie. Ale pre Afriku je vhodné mať zdravý žalúdok, a to myslím naozaj vážne...


Čo by si poradila všetkým mladým ľuďom, ktorí by radi venovali svoj čas a silu pre takéto ušľachtilé dielo?

Nech preskúmajú otázku Prečo? a potom ich srdce povedie. Boh ukazuje veľa ciest a možností, treba len odpovedať. Určite treba vykročiť. Človek sa veľa o sebe dozvie a často siahne na dno svojich možností a schopností. Misia človeka vyzlečie úplne donaha, ako keď had zhadzuje starú kožu. Zažiť si dobrovoľnícku skúsenosť v rozvojových krajinách je skvelou prípravou do manželstva, každodenného boja s realitou života či pomoc pri rozhodovaní o duchovnom povolaní.


A čo ďalšia cesta, máš už niečo v „hľadáčiku“?

Veľmi sa ma dotkol dokument, ktorý som našla na internete, na www.activechildaid.org (Children of Leningradsky), o šesť- až desaťročných deťoch ulice v Moskve, konkrétne žijúce na stanici metra Leningradskaja. Moje srdce horí túžbou vytvoriť pre ne malý domov, útulok, kde by mohli dôstojne vyrastať a vzdelávať sa. V Moskve je 200-tisíc detí na ulici, je to horšie ako časovaná bomba. Neviem, ako ďaleko sa dostanem, lebo pracovať v Rusku je veľmi nebezpečné a len ťažko sa dá prejsť cez štátnu byrokraciu. Rozhovor pripravila


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 139
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 544
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 143
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 937
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 125
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 581
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 742
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 891
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 751
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 716
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

ARCHÍVNY TEXT

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Mladý fotograf Adam Kuric.

Ručičky sa opäť posúvajú

Ohľadom zrušenia striedania letného a zimného času nepadol doposiaľ konečný verdikt. Rokovalo sa o tom v minulosti už dlho, faktom zatiaľ zostáva, že na Slovensku v nedeľu opäť prejdeme na „zimný“. Hodiny sa posunú z 3. na 2. hodinu.

Niektorým na letnom či zimnom čase absolútne nezáleží.

Rýchlostnej cesty sa tak skoro vo Svrčinovci nedočkajú

Rozhodnutie ministerstva vraj bude mať negatívny dopad na cestné prepojenie do Českej republiky.

Takto vyzeralo plánované trasovanie R5.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Už ste čítali?