očení.
Príchod
Zdolať 420 metrov nadmorskej výšky, v ktorej sa hrad nachádza, sa nám podarilo za necelú pol hodinu. Po prechode cez drevený most a vstupnú bránu sme sa ocitli na nádvorí, v ktorom mali jarmočníci rozostavené svoje šiatre. Všeobecnú vravu prehlušil mohutný hlas príslušníka hradnej stráže: „Poďte, poďte, prehliadka stredovekého hradu sa začína.“ V našej skupine mohlo byť asi štyridsať turistov rôznej národnosti. Od malého chlapca, ktorý rozprával po nemecky, po Poliakov, ale aj Maďarov. Ujala sa nás mladá, sympatická sprievodkyňa, oblečená v dobovom kostýme. Cudzinci z jej výkladu histórie veľa nemali, no aj ich mohli zaujať vystúpenia členov skupiny historického šermu, sokoliarov, delostrelcov a hradných spevákov.
Boj o latrínu
Stojíme na malom trávnatom námestí a pozeráme na búdu z hrubých dosák, ktorá má predstavovať stredovekú toaletu. Zrazu sa hore zo schodov ozve silný dupot. „Zmizni, ja tam budem prvý,“ kričí jeden zo zbrojnošov na druhého. Hrubo ho schmatne a sotí zo schodov. „Tak toto si prehnal,“ nedá sa sotený a tasí meč. „Ľudia, pustite ma preboha k môjmu meču, lebo ma zabije.“ Veru, stojíme na malom nádvorí a pred mečom, zaveseným na stene, sú tri rady divákov. No odvážny rytier sa k svojmu meču vždy dostane a tak sa môže strhnúť neľútostný súboj. Na jeho konci môže byť len jeden víťaz, tak ako aj latrína je len jedna.
Stredoveká hygiena
Spoločne so sprievodkyňou postupujeme do vyšších častí hradu. Na jednom z voľných priestranstiev stojí žena, je celá v bielom a vedľa nej sedí žoldnier. Dievčaťu sa trochu od zimy trasú pery a pri pohľade na jej premočené šaty a nešťastný výraz v tvári vás napadne len jediné. Tu sa odohrá poprava. „Frajerka mi povedala, že som celý špinavý a vraj aj smrdím. Nože, urob so mnou niečo, nech ma neopustí,“ začína vystúpenie Mário Satrica. Aha, takže toto nie je mučiareň, ale „historický salón krásy“.
Obraz v Janovom tóne
Pod týmto názvom vystúpila v jednej z mála zastrešených častí hradu dobová skupina, pochádzajúca zo Strečna. Štyri speváčky a dvaja speváci spievali naozaj veľmi pekne. „Občas sem chodíme trénovať spev aj cez víkendy, je tu veľmi dobrá akustika,“ hovorí Otýlia Moravčíková. Členov skupiny historického šermu Cech Terra de Selinan, ale aj všetkých ostatných treba pochváliť, že aj napriek nepriazni počasia predviedli zaujímavé vystúpenia s dávkou patričného humoru. V daždi, žiaľ, nemohli svoje vystúpenie predviesť Sokoliari svätého Bavona.
