Ďakujem Kysučanom, že ma podržali

žiarivé domáce hviezdy ako Kysucký prameň s Jozefom Smolkom, Miro Koza s kapelou the Bonx či ženská spevácka skupina pod vedením Agnesy Priechodovej. Ešte pred tanečnou zábavou bola vyžrebovaná hlavná cena tomboly, pečené prasiatko, ktoré odovzdal Július Gánoczy. To, že bol zabávač Štefan Skrúcaný už druhýkrát v krátkom čase opäť na Kysuciach, neušlo týždenníku MY Kysucké noviny, aj preto sme pripravili pre vás krátky rozhovor s jednou z najznámejších tvárí Slovenského šoubiznisu.

Ste populárny a ako vidieť, o fanúšikov a žiadateľov o podpis nemáte núdzu, dá sa to zvládať?

- Na jednej strane je to príjemné zistenie, že na mňa ľudia aj po tých mediálnych tlakoch, očierňovaní a všetkých negativizmoch nezanevreli a boli veľmi milí a príjemní. Je to pre mňa naozaj veľmi silná psychická podpora, najmä v týchto dňoch. Nie som ani z betónu, ani zo železa a jednoducho takéto útoky nerobia dobre na psychiku, najmä keď mám potom baviť ľudí... Dnešné vystúpenie bol taký, povedal by som, duševný balzam a za to ďakujem. Ja som tých ľudí a podpisy dnes vnímal trošku inak ako obvykle a mám dojem, že na Slovensku je asi najlepšie byť úplne neznámy a bohatý (úsmev)...

Vy ste toto leto boli aj v Kysuckom Lieskovci, dá sa povedať, že máte Kysuce krížom-krážom prejdené?

Musím povedať, že po dlhšom čase som bol teraz dvakrát na Kysuciach, ale vždy ma zavolali nezávisle od seba. Je to zaujímavá náhoda...

Prídete aj zalyžovať? Oščadnica je známa práve svojími možnosťami, čo sa týka zimných športov.

- Každopádne som tu stretol veľmi príjemných ľudí a určite rád prídem. Už aj preto, že som si povedal, že po takom malom úraze, ktorý som mal ešte počas študentských čias a zanevrel som na lyžovanie, je na čase s tým niečo spraviť.

Učarovala vám Oščadnica?

- Ja som bol vlastne až dnes prvýkrát v Oščadnici skoro na konci obce a uvedomil som si, že to bude zrejme najdlhšia obec na Slovensku. Počas tej cesty som mal možnosť vidieť krásne domčeky – dreveničky, tá architektúra ma tu veľmi zaujala a určite sa tu rád vrátim.
My Kysučania sme patrioti a z toho titulu sa chcem spýtať. Máte možnosť porovnávať.

Chodíte po celom Slovensku, spoznávate ľudí. Kysučania musia byť najdobrosrdečnejší. Ako ich vnímate vy?

- Musím povedať, že som bol milo prekvapený. Ako sa hovorí, že Orava a Kysuce sú tvrdé kraje a ľudia tam sú takí pevní, možno menej emotívní, ako by človek očakával. Ja som sa tu stretol s milým prijatím a musím povedať, že v časoch, ktoré sú, človeku dobre padne takýto prívetivý prístup. Ďakujem Kysučanom, že ma podržali a že nevnímajú informácie z bulváru čierno-bielo. Ďakujem aj za to, že všetci sme v prvom rade ľudia, ktorí majú právo na súkromie. Podporujem váš lokalpatriotizmus, pretože zdravý lokalpatriotizmus je nesmierne potrebný, už len preto, aby sa rozvíjali regióny, aby ľudia vedeli odkiaľ vzišli, odkiaľ prišli a aby sa k tomu kraju vrátili a nejako pomohli. Ja som z Trenčína, tak vždy keď mám možnosť sa zastavím pozrieť mamu a mesto...

Ďakujem za rozhovor, verím, že vaše cesty ešte skrz našim krajom povedú a prajem ám všetko dobré..
- Určite áno, budem sa veľmi tešiť a určite chcem poďakovať za veľmi príjemnú atmosféru, ktorá tu bola a či už v Lieskovci tak aj dnes v Oščadnici. Bez akéhokoľvek patetizmu chcem podotknúť, určite sa veľmi rád na Kysuce vrátim.