28. aug 2007 o 0:00
Józef Maślanka najskôr počúval baču
„Všetko začalo na Rysiance, kde sa pásavali ovce. Večer som počúval, ako bača Jan Strzalka na Hali Pawlusiej hral na trúbe a odpovedal mu pastier zo Slovenska. Nezvyčajné, krásne,“ spomína na svoje prvé zážitky s autentickými hudobnými prejavmi Goralov je
den z najvýznamnejších poľských inštrumentalistov, ľudový tvorca Józef Maślanka. Pochádza z typickej goralskej rodiny, v ktorej sa tradície a hudobné umenie prenášalo z generáciu na generáciu. Niet divu, že už od útleho detstva prejavoval svoju lásku k hudbe a mimoriadnu muzikálnosť a nadanie. Jeho prvým učiteľom bol otec. Inšpiráciu nachádzal pri stretnutiach s vynikajúcimi muzikantmi Janom Kawulkom z Istebnej a Wojciechom Majerzom z Jeleśni. Pracoval na železnici, no jeho láskou a radosťou boli predovšetkým ľudové tradície źywieckych Goralov. V šesťdesiatych rokoch založil spoločne s Wladyslavom Koniorem a Anielou Bednarz folklórny súbor v Źabnici. V roku 1966 sa stal členom regionálneho súboru piesní a tancov „Pilsko“ v Zywci. Hral na husliach, gajdách, píšťalkách i trombitách v programoch, ktoré prezentovali tradičné pastierske zvyky a melódie. V tom čase – v skúšobni súboru – začal vyrábať svoje prvé nástroje. Začal pastierskou trúbou a rohom, ktorých zvuk sa mu nepáčil. Rozobral ich na časti, vyčistil, vystrúhal nové elementy, zmontoval – a zahral.Onedlho potom začal spolupracovať s popredným poľským Súborom piesní a tancov „Ślazk“. Pôsobenie v tomto kolektíve trvá už tridsať rokov. Hrá na tradičných nástrojoch, a taktiež účinkoval ako spevák a tanečník v goralských programoch. Tu sa naučil aj zapisovať noty. „Všetci ma odrádzali, chceli, aby som zostal autentický, no ja som chcel spievať vlastné melódie.“ S uvedenými súbormi vystupoval na mnohých podujatiach po celom Poľsku, koncertoval vo všetkých európskych krajinách, tlieskali mu v Amerike, Ázii i Austrálii. Z jeho nástrojárskej dielne vyšlo veľké množstvo nástrojov, niektoré opravuje – husličky a heligónky a iné sám vyrába – trombity, gajdy, píšťaly, fujarky, rohy. Vyrába ich najmä pre hudby regionálnych i celonárodných súborov, ale tiež pre muzeálne zbierky a muzikologické inštitúty. Jeho nástroje zdobia o. i. múzeá v Bytomi, Źywci, Szydlowci, Lodži – a podobne ako hrou na ne – získava za ich unikátne prevedenie mnohé ocenenia na rôznych súťažiach a prehliadkach. „Dlhoročné pôsobenie v oblasti ľudovej hudby ako interpreta, hudobníka a vytvorenie veľkej kolekcie hudobných nástrojov radí Józefa Maślanku medzi najlepších umelcov – tvorcov, nielen ľudových, ale aj iných tradičných hudobných nástrojov v Poľsku,“ uvádza sa v texte, ktorý je súčasťou najvýznamnejšieho národného ocenenia – Ceny Oskara Kolberga, ktorou ocenili J. Maślanku v roku 1991. V súčasnosti je J. Maślanka na dôchodku a veľa času trávi so svojou rodinou v drevenici v rodnej Źabnici. Naďalej hrá a spieva, vyrába nástroje, šije goralské klobúky a krpce. Autor: aš
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
