Kultúra má ďalšiu šancu
Počas tohto leta mi urobilo ozajstnú radosť hneď niekoľko vecí. Šesť, respektíve sedem vnúčat v dvoch turnusoch v našom opatrovaní, napočudovanie, ocenili aj slovom. Hry a súťaže, ktoré som pre nich vymýšľala (aj kvalitu jedál deda, kuchára). Počiatkom tohto leta to napokon boli dve oznámenia. Jedno od vedúcej Kysuckého osvetového strediska Katky Šulganovej o akciách výtvarníkov, plánovaných na novú sezónu. Pod heslom „Poznávajme umenie“ a „Výtvarníci do ulíc“ (nie na ulicu!).
A v druhom týždni augusta avízo pracovníčky Kysuckej knižnice Helenky Pagáčovej o plánovaných pravidelných stretnutiach milovníkov kníh a verejnom čítaní z obľúbených autorov. Lások, ktoré máme každý v živote je veľa. Láska k deťom, partnerovi, k práci - bývajú to pocity, ktoré nás obohacujú. Samozrejme, len vtedy, pokiaľ obsah slova láska nie je sprofanovaný, ako už niektoré „opotrebované“ slová našej doby. Vrelý vzťah k najväčšej studnici múdrosti, teda ku knihám, nám asi nebýva daný „do kolísky“. Zvyčajne sa pestuje celý život. Tak ako k svojim láskam, uchyľujeme sa tiež k nim, keď nám je ťažko a potrebujeme sa ukľudniť, povzbudiť.
A dobrá knižka je tu - blízko nás. Čaká na otvorenie, zoberie nás do náručia a kolíše. Tíško sa prihovára, že starosti nemáme len my. Že vždy sa dá nájsť východisko z ťažkej situácie, treba sa len vzchopiť a ísť ďalej. Jej láskavý humor vie aj pohladkať, ba pozná aj kúzlo, ako nás bláznivo rozosmiať. Otvára svety aj duše ľudí - poznávame blízkosť všetkých. Ale to je pomaly už moje vyznanie... No snáď aj úvod k našim budúcim stretnutiam s dušou dobrej knihy. Vďaka originálnemu nápadu pracovníčky kysuckej knižnice, ktorému aj touto úvahou úprimne gratulujem!
Autor: Oľga Königová