Svet vraj raz bude o ňom počuť
vať a máte titul superstar „v rukáve“. Nedávno začala tretia séria tejto veľkolepej šou. Na žilinský kasting prišlo aj veľa Kysučanov. Svoje šťastie chcel chytiť za „pačesy“ tiež devätnásťročný Štefan Jurík z Rudiny.
Nepodarilo sa mu to však. Dva dni pred kastingom mu začali zlyhávať hlasivky. Na konkurze sa však zúčastnil, aj keď len ako doprovod svojho kamaráta zo Strážova.
„Ráno v deň kastingu sa pred hotelom, kde sa konal, zhromaždilo ešte pred siedmou hodinou okolo tisíc ľudí. Tých privítali o ôsmej, vždy dobre naladení moderátori Adela Banášová a Martin „Pyco“ Rauch,“ začína svoje rozprávanie Štefan Jurík. Dvojica potom vpustila dav dovnútra luxusného hotela. Podľa slov mladého Rudinčana, väčšia časť zhromaždených doteraz videla tento hotel len zvonku. Ale vovnútri, to bolo niečo! Už tento pohľad vraj stál za to prísť tam. Potom nasledovala samotná registrácia.
„Kázali nám zoradiť sa do dvoch radov. Tí čo idú spievať, a ostatní, ktorí prišli ako doprovod,“ spomína Štefan. Najskôr vraj váhal, do ktorého radu sa postaviť, ale potom vyhral zdravý rozum. Zľakol sa tiež možnej účasti v Hviezdnej rote. Veď kto by už len v nej chcel dobíjať prvé priečky? A tak dostal na ruku modrý náramok. Súťažiaci dostali okrem ružového náramku tiež registračné číslo, ktoré im nalepili na hruď. Potom už nasledovali dlhé hodiny čakania.
„Porota bola rozdelená do dvoch skupín. Prvá bola takzvaná „malá porota“ a kto ňou prešiel, dostal sa až pred samotných Paľa Haberu, Daru Rolins a Laca Lučeniča. Keď sa kamarát, s ktorým som tam prišiel, dostal cez prvú porotu, veľmi som sa s ním tešil. Potom sme si však všimli, že sa cez ňu dostane takmer každý,“ smeje sa. Pred riadnou porotou to vraj bola už „iná káva.“ Každý, kto išiel dnu, mal obrovskú trému. Podľa slov Štefana sa mu však všetci snažili ako - tak pomôcť. Nebola tam vraj žiadna rivalita. V hale, kde všetci čakali, si krátili dlhý čas ako ináč, keď nie spevom. Niektorí si priniesli tiež gitary a iné hudobné nástroje, takže bolo veľmi veselo.
„Bolo to super. Síce som nebol priamym súťažiacim, prežíval som s nimi všetko. Radosť, keď postúpili i smútok z prehry. Keď niekto nepostúpil a ešte mu to porotcovia aj riadne „natreli“, snažili sme sa ho utešiť. Je to určite veľmi bolestivé, keď človeku tvrdo oznámia, že spieva ako siréna, či to, že keby existoval trest smrti, práve on by bol so svojím spevom katom,“ pokračuje Štefan vo svojom rozprávaní. Mnohí však vraj pred vstupom pred porotcov spievali dobre, ale tréma urobila svoje. Ale aj o tom je táto šou. Nielen o speve, tiež o sile osobnosti. Trošku aj ľutuje, že nemohol predviesť svoj talent, ale dúfa, že sa mu ešte v budúcnosti naskytne príležitosť. Chcel by byť vraj slávny. Nezáleží mu na tom, či to bude v speve, alebo v niečom inom. Pevne verí, že o ňom ešte svet bude počuť.
„Vôbec neľutujem, že som na kasting šiel. Spoznal som tam veľa nových ľudí, stretol som sa so známymi osobnosťami. A ktovie, možno som aj nazbieral skúsenosti do budúcnosti, lebo ak pôjde ďalšia séria tejto šou, určite si v nej zaspievam,“ hovorí ctižiadostivý Rudinčan. Zároveň však priznáva, že sa trochu bojí aj „odretých kolien“, ak mu porotcovia povedia, že je to s ním a jeho spevom naozaj zlé. Zatiaľ mu to vraj nikto nepovedal. Ale oni majú veľakrát iný názor. Veď jednu dievčinu z Ochodnice tam poslala mama. A ako dopad-
la? Zrelá adeptka do hviezdnej roty. A takto by on veru dopadnúť nechcel. I keď, ako sa hovorí: „Aj zlá reklama je reklama.“
Autor: M. Murčová