Vie, že v hlave štátu nemusí vidieť soka. Srdiečko, ktoré dostal od jeho milovanej žienky, bolo totiž medovníkové..
"Už ako malé dieťa som mala najradšej v škole výtvarnú a hudobnú výchovu. Rada som kreslila, chodila som tiež do Ľudovej školy umenia na akordeón. Ako desaťročná som sa snažila sama upiecť nejaký koláč na Vianoce. Použila som kuchársku knihu. Keď som potrebovala pomoc, bola tu moja mama. Vždy ma bavilo vymýšľať niečo nové. Mala som radosť, keď sa mi podarila prvá torta. O svoj prvý pokus upiecť medovník som sa pokúsila asi v 18. rokoch. Našla som recept v kuchárskej knihe, urobila som cesto, vykrojila tvary, dala na plech, ale kým sa upieklo, rozlialo sa celé po plechu, takže nemalo žiadny tvar. Bola som sklamaná a možno by ma to aj odradilo, keby som jedného dňa neuvidela v novinovom stánku časopis, kde boli na titulke krásne ručne zdobené medovníčky. Nevedela som sa vynadívať na tú nádheru. „Také by som raz chcela vedieť robiť,“ povzdychla som si.
Vybrala som recept, ktorý sa mi pozdával a upiekla som medovníčky, ktoré naozaj držali tvar. Problém bol s polevou. Roztekala sa, podľa receptu bola riedka. Ako úplný samouk som skúšala a skúšala. Prvou obdivovateľkou môjho diela bola mama,“ spomína pernikárka na svoje začiatky. S pečením pred Vianocami začína mesiac dopredu. Je vraj dobré nechať cesto odležať, aby rozvoniavalo koreninami. Spomína tiež na to, ako sa jej medovníčky dostali na vianočnú výstavu do Staškova, odkiaľ pochádza. Potom vystavovala v Kysuckom múzeu
v Čadci a v Turzovke. Povzbudzovali ju obdiv a nadšenie ľudí, ktorí sa prizerali jej výtvorom. A tak sa snažila ich vylepšovať s skrášľovať až do súčasnej podoby, kedy jej medovníčky už ľudia nazývajú umením. „Pre mňa je to srdcová záležitosť, snažím sa ako najlepšie viem a to je základ úspechu,“ nezabudne pripomenúť Julka. Jej medovníky videlo množstvo ľudí a vždy ju potešia priaznivé ohlasy na jej „tvorbu“. Prirovnávajú ju k výrobcom šperkov, hovoria jej o zlatých rukách a to ju teší. Pri svojich prezentáciách rada poradí všetkým, ktorí prejavia záujem. Špecializuje sa na zdobenie výhradne bielou polevou, prevažne na červený, prípadne hnedý podklad. Zvláštnosťou je, že väčšinou ani jeden medovník nie je rovnaký, vždy na ňom zamení aspoň malý detail, ktorý urobí medovník originálnym. Vzory sú prevážne kvetinové, srdiečkové, tiež výšivkové, pričom ich kombinuje. Nad zdobením, ako vraví, veľa nepremýšľa, vzory ju napádajú samé, niekedy sa prekvapí, ako sa jej podarí vytvoriť zasa ďalší.
„Je to krásna tvorivá práca, ktorá ma vždy napĺňala a zároveň vypĺňala moju túžbu po výtvarnom realizovaní sa. Je krásne, že tým robím radosť ľuďom a oni svojím postojom k mojej práci robia radosť mne. Je to úžasný pocit,“ vyznáva sa. Medovníčky predvádzala v Kežmarku, Červenom kláštore, Nitre, Bratislave, Krakove, Českom Tešíne a mnohých ďalších miestach na Slovensku, v Čechách i Poľsku. Tento rok dostal jej medovník aj prezident Ivan Gašparovič počas návštevy divadelnej prehliadky Palárikova Raková. Tiež premiér Róbert Fico, ktorý sa koncom augusta zúčastnil na oslávách SNP v Makove. Pri svojom rozprávaní nezabúda Julka ani na tých, ktorí jej držia palce a pomáhajú jej. Spomína rodičov, manžela Petra, svokrovcov, ktorým môže kedykoľvek zveriť starostlivosť o deti. Tiež pracovníčku Kysuckého múzea Darinu Hnidkovú, ktorá sa jej ujala v jej začiatkoch, i Katke Šulganovej z Kysuckého osvetového strediska, ktorá jej sprostredkovala množstvo podujatí, na ktorých sa mohla prezentovať. Jej vďaka patrí aj priaznivcom a všetkým tým, ktorí jej akýmkoľvek spôsobom pomohli pri rozvoji jej krásneho koníčka.
Julka za štrnásť rokov, odkedy sa intenzívne venuje svojej záľube, vyrobila tisícky medovníkov. Je viac než isté, že v chalupe bude mať aj pokračovateľky. Dcérky – desaťročná Júlia a sedemročná Marianna sa nielen prizerajú, čo dokáže ich šikovná mama. Zvlášť pred Vianocami zvyknú priložiť ruku k dielu. Lebo ich mama má toho skutočne veľa. Svoje srdce upísala nielen medovníčkom, tiež folklórnemu súboru Makovanka, ktorý pracuje pod jej vedením. Nuž, skutočne šikovná to žienka...
Autor: I. Hažíková