ickú hemodialýzu, potrebuje nepretržitú 24-hodinovú „očistu krvi“ hemodiafiltráciou. Liečba je vysoko finančne náročná.
Poisťovňa ju však nechce preplácať. Podľa pokynov majú pacienta previezť na takzvané „vyššie pracovisko“. Podľa slov primára Petra Szeghyho by však pacient prevoz neprežil. Nadôvažok, vyššie pracovisko by ich pacienta ani neprijalo, pretože úkony by mu vraj poisťovňa takisto nezaplatila. Vyjde na približne 14 tisíc korún denne. „V okolitých krajinách je takáto liečba štandardom. Určite sa nedá nahradiť v indikovaných prípadoch klasickou hemodialýzou. Tento prístroj sme požičali a v spolupráci s naším dialyzačným srediskom sme realizovali túto metódu s veľmi dobrým výsledkom. Problémom zostáva však zadlžovanie nášho zdravotníckeho zariadenia. Na pacienta dostaneme totiž od poisťovne paušálne 60-tisíc korún,“ hovorí primár oddelenia P. Szeghy. Presvedčili sme sa, že na tomto pracovisku môžu poskytovať kompletne resuscitačnú a intenzívnu starostlivosť.
Ich prístrojová technika je dokonca na úrovní nemocníc v Bratislave či Košiciach. Odborníci takisto nechýbajú. Jediným problémom je to, že poisťovňa neplatí. Spomínanému pacientovi poskytli v čadčianskej nemocnici všetko pre záchranu jeho života. A robia tak naďalej. Problém je v tom, že kým jedným záleží na záchrane ľudského života a snažia sa, na strane druhej je inštitúcia, ktorá sa riadi len pravidlami mal dať – dal. O tom, kde je ľudská stránka ich práce, ktorá by sa skôr dala nazvať biznisom, sa nedá polemizovať. Pravdepodobne totiž vôbec neexistuje. Nuž ktovie, ako by reagovali riadiaci zamestnanci poisťovní, keby mali rovnako ako lekári prisahať na Hippokratovú prísahu. V dnešných časoch by s najväčšou pravdepodobnosťou mohli konštatovať, že jej dodržanie je nad rámec ich schopností. Otázkou zostáva, ako ju v súčasných podmienkach, ktoré diktujú poisťovne, majú dodržať samotní lekári....
Autor: I. Hažíková
