lemnického nespĺňala kritéria porevolučnej morálky. Vtedajšie vedenie mesta mu okrem toho, že išlo o komunistu, vytýkalo aj jeho neusporiadaný život. Vraj popíjal a otočil sa za každou „sukňou“. Keďže na Kysuciach len ťažko nájsť podobného nemravníka a máloktorý chlap tu gágorom preleje ohnivý mok, pričom každý by si dal skôr rukáv odtrhnúť, ako by pozrel na inú ženskú, ako na tú svoju, bolo logické, že takéto „persony“ sa v metropole Kysúc naďalej strpieť nemohli.
Aj keď išlo len o bronzový odliatok. Socha sa dostala na Miestnu prevádzku v Čadci, kde ležala pri plote. Dovtedy, kým podnik neprišiel do likvidácie a istí pracovníci ju neodpredali do Zberných surovín za presne 6 410 československých korún. Našli sa však dobrodinci, ktorým osud českého spisovateľa, ktorý prišiel na lazy učiť kysucké deti a vniesť trochu osvety do zaostalých lokalít, nebol ľahostajný. A tak sa stalo, že ju zo Zberných surovín odkúpil majiteľ firmy JOKO Jozef Kondek. Jej osud by inak bol spečatený. Sochu totiž chceli niektorí mravne nažívajúci jedinci dať roztaviť a urobiť z nej niekoho iného. Napríklad Andreja Hlinku, či ju použiť na výrobu búst, ktoré začali byť po „nežnej“ v trende. Nestalo sa. Socha ležala až do roku 2006 v Čadci v hangári spomínanej spoločnosti. Keďže o ňu prejavili záujem v spisovateľovom rodisku blízko Chrudimi, previezli ju tam.
Medzičasom si na sochu spomenulo aj mesto Čadca. Prejavilo o ňu záujem s tým, že by bolo dobré, aby opäť stáa v tomto meste. Po vzájomnej dohode sa minulý piatok teda konal návrat „strateného syna“. Kde nájde svoje miesto zatiaľ nevedno. Bývalé „bydlisko“ na Matičnom námestí, ktoré bolo vydláždené kockami z drahého kameňa, medzičasom rozobrali Rómovia z blízkej Moyzesky. A tak uvidíme, kde napokon socha „zakotví“. Skôr narodení si môžu pri pohľade na ňu nostalgicky zaspomínať na staré časy, keď si mohol chlap hrknúť hriateho a kuknúť po driečnej Kysučanke bez toho, že by ho voľakto zato bral na pranier. Verte, neverte, ani v demokracii, kde by si podľa regúl mohol v podstate robiť každý, čo chcel, to nie je až také jednoduché. A českí učitelia to majú zvlášť ťažké. Teda, aspoň mali. Napríklad pred trinástimi rokmi....
Autor: I. Hažíková