ý kotol k funkčnosti potrebuje elektrinu. Sme jednoducho „nahratí“.
Je naším dobrým, aj keď nie práve najlacnejším pomocníkom. Náklady na energiu – elektrickú ale i tepelnú - majú nemalý podiel na odčerpávaní financií z našej peňaženky. Nielen v domácnostiach sú na mieste úvahy, ako energiu čo najlacnejšie získať. Spotreba energie rastie na celom svete a tlak na jej zdroje nebol nikdy taký veľký. Úvahy o alternatívach vo výrobe energie odštartovala energetická kríza začiatkom 70. rokov, po ktorej vyspelé krajiny začali hľadať nové možnosti získavania elektrickej energie.
Veterné turbíny
Veterná elektráreň je taký typ veterného motora, ktorý vyrába elektrickú energiu. Konštrukčne sú najbežnejšie trojlistové typy s vertikálnou osou. Väčšina turbín je schopná meniť orientáciu listovej časti v závislosti od smeru vetra. Zvyčajne generujú trojfázový striedavý prúd, ktorý prechádza transformátorom, umiestneným pri alebo priamo vo veži turbíny. Odtiaľ je elektrina prenášaná v sieti rovnakým spôsobom ako elektrina z iných zdrojov.
Súčasné využitie
V ostatných rokoch veterná energetika zaznamenala obrovský rozvoj s ročným nárastom výkonu vyše 30 %. Z energie vetra sa každoročne vyrobí 2% európskej elektriny. V Nemecku je to 5% a v Dánsku až 20%. Najväčšia veterná turbína na svete má výkon 4,5 MW (Nemecko). Moderné veterné turbíny produkujú minimum hluku a sú akceptovateľné aj okolím. Obrovské perspektívy ponúkajú morské lokality, kde turbíny sú postavené priamo
v mori vo vzdialenosti až 20 km od brehu. EÚ plánuje do roku 2010 vybudovať veterné elektrárne s výkonom až 75 GW.
Náklady
Najväčšou jednorazovou investíciou projektu využitia veternej energie je samotná veterná turbína. Môže sa pohybovať v rozmedzí okolo 65-82% celkových nákladov (podľa údajov nemeckého a dánskeho priemyslu).
Náklady na inštaláciu na Slovensku v súčasnosti vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Ekonomicky úspornejšie ako stavba izolovaných turbín je budovanie veterných fariem, ktoré sú vzájomne prepojené a do siete ich pripája spoločné elektrické vedenie. Výhodou sú pomerne nízke náklady na údržbu a chod turbín. Cena vyrobenej energie sa líši v závislosti od mnohých parametrov, z ktorých najdôležitejším je rýchlosť vetra. Veterná energetika má veľmi dobrú energetickú a environmentálnu bilanciu, významná je tiež nezávislosťou na centrálnych zdrojoch energie.
Výstavba na Slovensku
Slovensko svojou vnútrozemskou polohou nespĺňa podmienky ideálnej veternej krajiny, no aj tak máme na Slovensku približne 4 300 km2 oblastí vhodných pre stavbu veterných elektrární, kde priemerná rýchlosť vetra je vyššia než 4 m.s-1 (necelých 14,4 km/h). Sú to zväčša horské oblasti (nadmorská výška nad 600 m). Mnohé vhodné lokality sa nachádzajú aj v Podunajskej nížine, kde je prúdenie vzduchu pravidelnejšie než v kopcovitom teréne. Toto tvrdenie si môže každý ľahko overiť nakuknutím cez hranicu do Rakúska. Na horizonte sa vyníma hneď niekoľko vysokých vrtulí.Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW je v prevádzke od októbra 2003. Nasledovala veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 kW a taktiež veterný park Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 kW.
Veterný park Skalité
Po vzájomnom rokovaní spoločnosti Green Energy Slovakia, s.r.o. s Obecným úradom v Skalitom bola v roku 2003 obecným zastupiteľstvom schválená dohoda o vzájomnej spolupráci pri príprave, realizácii a prevádzkovaní budúceho veterného parku v Skalitom. Dánsky výrobca VESTAS patrí v súčasnej dobe medzi najúspešnejších producentov technológie na využívanie sily vetra. Každá veterná turbína predstavovala transport piatich nadrozmerných nákladov z Nemecka cez Českú republiku až do Skalitého. Prevádzka veterného parku je plne automatická, riadená počítačom a kontrolovaná z dispečingu spoločnosti Green Energy Slovakia s.r.o.
Tomáš Lacko zo spoločnosti Green Energy Slovakia, s.r.o. hovorí o jeho súčasnom prevádzkovaní: „Elektrina vyrobená vo Veternom parku Skalité sa na základe zmluvy so Stredoslovenskou energetikou a.s. dodáva priamo do verejnej rozvodnej siete. Počas doterajšej prevádzky sa naplnili očakávania výroby v zmysle nameraných údajov v danej lokalite. Zároveň treba ale potvrdiť, že inštalovanie už použitej technológie si vyžaduje zvýšenú pozornosť pri prevádzkovaní. Zatiaľ najväčším nedostatkom je pomerne častá poruchovosť vo verejnej rozvodnej sieti, ktorá má za následok aj výpadky vo výrobe.“ V septembri prebehli v Skalitom rokovania s investičnou spoločnosťou, ktoré prinesú ďalšiu inováciu stavby. „Súčasný inštalovaný výkon vo Veternom parku Skalité je 4 x 500 kW. Celková ročná výroba pre štyri veterné turbíny predstavuje 3 200 MW/h, čo pokryje spotrebu elektrickej energie pre 1 200 domácností.
Našou snahou, o ktorej sme už rokovali aj s obecným zastupiteľstvom, je nahradiť jestvujúcu použitú technológiu novou technológiou, ktorá by bola efektívnejšia a využívala by lepšie jestvujúci potenciál vetra v Skalitom. V neposlednom rade by sa aj týmto zvýšil finančný príspevok obci v zmysle uzavretej zmluvy o spolupráci.“ Pozitívna ekonomická bilancia sa nezaobíde bez štátnej podpory. „Projekt je financovaný výhradne našou spoločnosťou, neboli použité prostriedky zo štátneho rozpočtu, ani zo žiadnych fondov. Pri dnes platných výkupných cenách je návratnosť vynaložených prostriedkov približne 20 rokov. Je všeobecne známe, že životnosť takýchto zariadení je maximálne 25 rokov.“
Obzory sú otvorené
Priblížila sa však doba, kedy vedenie našej krajiny bude musieť začať uvažovať racionálne aj v oblasti energetiky, prvé náznaky snahy napraviť súčasný stav sa už objavujú. Demonopolizácia výroby a rozvodu energie, snaha o jej získavanie z vlastných zdrojov a liberalizácia cien sa už stali predmetom verejnej diskusie aj prvkom figurujúcim v plánoch politikov. Vznik podporných programov pre obnoviteľné zdroje energie a ich zvýhodňovanie sa dotýka predovšetkým veterných elektrární z veľkým výkonom. Veľkú možnosť uplatnenia majú aj malé veterné elektrárničky, využívané na súkromné účely. Umožňujú ohrievať vodu alebo zabezpečiť vykurovanie. Nevýhodou je nepravidelný výkon, energiu je však možné ukladať do akumulátora, z ktorého ju po usmernení môžu čerpať aj citlivejšie spotrebiče.
Uznesenie vlády SR č. 29/2006 k návrhu Energetickej politiky SR ukladá za povinnosť vypracovať Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR a ich podpora rastie. K súčasným trom veterným parkom by mali pribudnúť ďalšie, ktoré zvýšia objem výkonu z 5,14 MW na 428 MW. Záujem investorov o výstavbu vetrených elektrární je však mnohonásobne vyšší.