Gro prednášky tvorilo jednoznačne zdôrazňovanie nezastupiteľnej úlohy rodiny ako kolísky života – silné manželstvo, pevná rodina. V nej ľudská púť začína i končí, nadobúda svoju komplexnosť a podstatu. Počas prednášky boli otvorené viaceré témy, ako napríklad antikoncepcia, prenatálny vývin, genetická manipulácia, interrupcia, demografický vývoj, utrpenie a eutanázia. Okrem známych a často diskutovaných skutočností priniesli činorodé Slovenky a pro-life aktivistky aj určité zaujímavé fakty a postrehy, do ktorých prinášame krátky náhľad.Čo sa týka genetiky a klonovania, pokrok v tejto oblasti je neodškriepiteľný, ako aj jeho prínos. Na druhej strane to, čo veda dokáže, sa dá použiť proti životu. V genetike sme dospeli do štádia objavov, kedy už v najrannejšom štádiu vzniku života dokážeme odhaliť niektoré ochorenia. Mnoho operácií sa uskutočnilo ešte v maternici a zachránilo dieťa.
No v súčasnosti je zneužívaná na to, aby po zistení možného problému bolo rodičom odporúčané ukončenie tehotenstva. Štatistiky však naproti tomu s vysokým percentom ukazujú, že lekármi predpovedaná diagnóza postihnutia budúceho novorodenca sa ukáže pri pôrode ako neopodstatnená. Rozhodovanie v otázke existencie ľudského zárodku – dieťaťa- má však tendenciu ísť ďalej a ďalej. Budeme chcieť rozhodovať, či má byť plod dievča alebo chlapec, akú bude mať farbu vlasov...? Zneužívať prenatálnu diagnostiku na ukončenie života. Preto je nevyhnutné udržať status, kedy má každé nenarodené dieťa právo na život. K doslova mrhaniu životom dochádza pri genetickej manipulácii. V súčasnej medicíne majú veľký význam tzv. kmeňové bunky.
V niektorých prípadoch pomáhajú vrátiť zdravie alebo zachrániť život. Možno ich získať napr. aj z malého ľudského embrya a zničiť tak tento počatý život. Tento postup treba rozhodne odmietnuť, pretože nie je možné liečiť jednu ľudskú bytosť za cenu usmrtenia inej. Naopak, treba podporovať využitie kmeňových buniek z dospelých jedincov alebo z krvi odobratej z pupočnej šnúry hneď po pôrode. Dokonca existuje v tejto oblasti akési novodobé otroctvo chudobných dievčat z krajín, ako napríklad Rumunsko či Ukrajina, predávajúcich svoj genetický reprodukčný potenciál. Nechajú si umelo dozrieť a následne odobrať súčasne niekoľko desiatok vajíčok. Je dokumentovaný príklad istej rumunskej ženy, ktorá chcela takto získať prostriedky na vlastnú svadbu, po takomto zásahu takmer prišla o život. Navyše, jej nastávajúci sa odmietol s ňou zosobášiť, keďže jej reprodukčná schopnosť bola vážne ohrozená. Moderná veda ponúka riešenie neplodným párom vo forme umelého oplodnenia. Úspešnosť je vzhľadom na počet oplodnených vajíčok neporovnateľne nízka.
Mnohé vajíčka ostanú zamrazené v bankách svetových laboratórií, iné sa implantujú a neuchytia sa, ďalšie životaschopné sa v tele matky zničia, keďže ich je viac, ako sa požaduje. Kde nájdeme státisíce žien, schopných adoptovať si zmrazené embryá? Navyše, dlhotrvajúce zamrazenie znamená aj vyššiu pravdepodobnosť poškodenia zárodku. Udáva sa, že deti narodené po umelom oplodnení sú náchylnejšie k chorobám a rodia sa s väčším počtom vrodených chýb. Podieľa sa na tom pravdepodobne výber oplodňujúcej spermie, ktorá sa pri prirodzenom splodení vyselektuje ako najživotaschopnejšia a najvitálnejšia, pri umelom je výber postavený na ľudskom faktore – na lekárovi. Právo mať dieťa si nemožno uzurpovať za cenu zničenia ľudského života v akejkoľvek forme. Na kliniky reprodukčného zdravia sú často manželské páry navigované už po roku neúspešného čakania na dieťa, bez dostatočnej ďalšej diagnostiky príčin neplodnosti a informovanosti o možných rizikách, súvisiacich s umelým oplodnením.
Aktivistky doporučili manželom prirodzenú metódu plánovania rodičovstva, postavenú na báze plodných a neplodných dní. Táto sa stáva v súčasnosti úspešnou i pri liečbe neplodnosti.Tieto konkrétne rozhodnutia sú v rukách každého z nás. Avšak ľudský život musí byť chránený v súčinnosti s podporou rodín, a to je úloha pre parlament. Je to akútna úloha. Čoraz viac sa diskutuje o nízkom prírastku a stárnutí obyvateľstva, nedostatku financií pre dôchodky... Mladí ľudia sa „boja“ mať deti. Prečo? Okrem nestability rodín a manželstva je jednou z odpovedí aj slabá podpora viacdetných rodín zo strany štátu, ba ich diskriminácia. Ľudský život nikdy nebol považovaný za najvyššie dobro; je však najzákladnejším dobrom, ktoré nemá nikto právo zničiť. V čoraz liberálnejšom svete, kde žijeme, je možné a dovolené takmer všetko. Našťastie, v spleti najrafinovanejších argumentov a múdro sa tváriacich teórií existuje večne platná axióma „NEZABIJEŠ.“
