Aké sú príčiny tohto javu, sme sa opýtali Ladislava Kullu, pracovníka Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
V akom rozsahu je lesný porast napadnutý kôrovcom? Ktoré lokality sú najviac za-
siahnuté?
Poškodenie a odumieranie lesov v takom rozsahu, v akom ho dnes vidíme, nemá na Kysuciach obdobu. Za ohnisko sa dá označiť širšia oblasť na osi Radôstka – Stará Bystrica – Oščadnica – Čadečka. Odtiaľto sa rozpad šíri ďalej a dnes už sú problémy v Čiernom, Svrčinovci, Milošovej, Zákopčí, Krásne, Lodne, Novej Bystrici. Vieme, že nejde len o problém Kysúc. Podobne odumierajú aj smrekové lesy v priľahlých častiach Poľska a Česka. Zároveň treba povedať, že približne polovica kysuckých lesov je stále relatívne zdravých, alebo ak chcete, nenapadnutých.
Podieľajú sa na súčasnom stave aj ďalšie faktory?
V súčasnosti má odumieranie typické znaky podkôrnikovej kalamity. Poškodený les predstavuje obrovský „chuťový zdroj“ nielen pre hlavného škodcu – lykožrúta smrekového, ale aj pre celú plejádu ďalších druhov podkôrnikov, ktorí za iných okolností kalamity nespôsobujú. No a samozrejme, huba – podpňovka smreková, aj keď svoju hlavnú úlohu zohrala pri vypuknutí odumierania v rokoch 2003 – 2004, na niektorých miestach šarapatí aj teraz. To je to, čo vidíme, spúšťaciu príčinu však stále dostatočne nepoznáme. Ani my, ani Poliaci a ani Česi. Môžu to byť dôsledky imisnej záťaže z minulosti, no asi najskôr zmeny v klíme a chode počasia, ktoré nahrávajú biotickým škodcom. K tomu trochu zanedbania hygieny v lesoch a problém je tu.
Existuje prevencia proti týmto škodcom?
Ťažko hovoriť o prevencii proti podkôrnikom v umelých smrekových lesoch. Tam sa stala chyba už pri ich zakladaní. Dá sa ale hovoriť o metódach boja. Práve dodržiavanie hygieny porastov, skoré vyhľadávanie napadnutých, ešte zelených stromov a likvidácia ohnísk nákazy pred vyletením ďalšej generácie škodcov je najúčinnejšou metódou ich tlmenia. Keď sú už sucháre, je neskoro. S hubou je to horšie. Tam nie je dodnes známa všeobecne využiteľnejšia účinná metóda. Klimatické zmeny môžeme tak akurát vziať na vedomie.
Spolupracujete aj s fyzickými osobami – vlastníkmi lesov?
Áno, sám som členom združenia vlastníkov lesov vo svojej rodnej obci – Svrčinovci. Takže dá sa povedať, že problém pociťujem na vlastnej koži. Boj o zelený les sa aj tu už začal. Problému sa, samozrejme, venujem aj profesijne. Radi by sme s kolegami zhutnili závery výskumu, ktorý tu prebieha už dva roky, do prakticky využiteľných výstupov, ktoré by reálne pomohli vlastníkom lesa. Ide hlavne o to, aké lesy zakladať, aby boli odolné, a zároveň prinášali čo najviac efektov. Ktoré porasty už rekonštruovať, kde počkať. Ako postupovať, aby sa čo najviac využili sily prírody.
Ako sa rieši odstraňovanie poškodeného porastu? Aké je jeho využitie?
Pokiaľ ide o odstraňovanie kalamitného dreva, môžeme do kysuckých lesov priam chodiť na exkurzie. Od výkonných harvestorov a na ne naviazaných moderných technológií, hlavne v štátnych lesoch až po klasiku, chlapíka s pílou, koňa či malotraktor v súkromných malolesoch – vidíme všetko. V zásade sa dá kalamita podľa jej charakteru odstraňovať dvoma spôsobmi: sústredená spravidla holorubmi, rozptýlená ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov. Hlavne druhý spôsob dosť zvyšuje nákladovosť výroby. A využitie kalamitného dreva? Pokiaľ je ešte čerstvé, dá sa predať za bežné ceny. Pri suchároch je cena nižšia. Takže straty sú dvojaké – vyššie náklady, horšie speňaženie.
Aké sú plány v otázke renovácie?
Budúce lesy musia byť iné ako tie dnešné. O tom asi nepochybuje nikto. Mali by to byť zmiešané porasty pôvodných drevín, zostavené tak, aby boli dobre pripravené na budúce podmienky. Bude v nich mať určite miesto buk, jedľa, javor horský, nižšie dub. A samozrejme, v rozumnej prímesi na niektorých stanovištiach aj smrek. Okrem klasického rúbaňového hospodárenia budeme ako alternatívu odporúčať výberové hospodárstvo smreka, jedle a buka s trvalou produkciou. V podmienkach kysuckých súkromných malolesov ho považujem za veľmi zaujímavé a perspektívne.