Ona vraj sama najlepšie vie, čo je dobre. Niektorí by zasa v dobroprajnom zápale operencom dopriali aj lahôdku v podobe čerstvého chlebíka či „čipsov". Požiadali sme
o kompetentné informácie ochranára Petra Drengubiaka zo SCHKO Kysuce v Čadci. „Vtáčiky sú teplokrvné živočíchy s vnútornou reguláciou tepla. Z toho vyplýva, že spotrebujú množstvo energie na „vykurovanie“ svojich telíčok. Potrebujú dostatok potravy. Je zrejmé, že jej nedostatok a obtiažnosť zadovážiť si ju počas zimy ovplyvňuje to, aká tuhá a zasnežená je zima. Prikrmovaním vtáctva človek ovplyvňuje ohraničené ekologické faktory ako napríklad nedostatok potravy, snehová pok-rývka a mráz. Vo vtáčích populáciách prirodzene vytriedia druhy, ktoré sú schopnejšie prežiť. V reáli to znamená, že silnejšie jedince a populácie prežívajú, slabšie naopak hynú. Pôsobenie týchto faktorov netreba však brať tragicky, pôsobia na tejto planéte už niekoľko miliárd rokov a vďaka nim existujeme na tejto planéte i my ľudia. Čiže zimné prikrmovanie vtáctva nie je z pohľadu existencie a fungovania prírody výsostne nevyhnutná vec, no z ľudského pohľadu je to pekné, príjemné na duši, dá sa takto študovať ekológia, tiež vhodne motivovať a vychovávať deti. Ak sme sa rozhodli starať o vtáčiky, musíme dbať na určité okolnosti.
Zásady zimného prikrmovania vtáctva
1. Prikrmovať vtáctvo zásadne len počas súvislej snehovej pokrývky krajiny.
2. Neprikrmovať slanými, korenenými, kvasenými či kysnutými jedlami a zvyškami z kuchyne.
3. Ideálne na prikrmovanie sa hodia semená - slnečnica, proso, ovos, mak, ďalej ovocie – hrozno, jabĺčka, rastlinné či živočíšne tuky. Na týchto pochutinách si vtáčiky určite pomaškrtia a potešia naše oči pri kŕmení. Navyše, sú pre ne i ekologicky vhodné.
4. Kŕmidlo nesmieme umiestniť na miesta, ktoré sú potenciálne dostupné pre mačky alebo psy. Na záver malý tip pre jednoduché zhotovenie si kŕmidielka: Umyjeme kelímok zjogurtu alebo masla. Na dne doň spravíme dierku, cez ktorú prevlečieme špagát a vo vnútri kelínku naň priviažeme malý predmet, napr. kus drevenej špajdle, gorálku, niečo také, aby sa špagát cez dierku neprevliekol von. Zároveň necháme rozpustiť maslo, masť, Heru, nes-lanú a nekorenenú slaninu, resp. sadlo. Do rozpusteného tuku môžeme vsypať pár zrniek maku, prosa, slnečnice, jednoducho niečoho, čo máme po ruke. Túto zmes potom vlejeme do pripraveného kelímka a necháme stuhnúť v chlade. Nakoniec kŕmidlo s chutným občerstvením umiestnime niekde vonku na bezpečnom mieste. Samozrejme, hore dnom.“
