Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Rodina za veľkou mlákou

Pamätám si na jednu udalosť, ktorá sa odohrala ešte v detstve. To sme mali akurát prázdniny, dni voľnosti a slobody, ba tej slobody bolo trošku viac než po iné roky, lebo vtedy nastúpil u nás kurz „krajiny s ľudskou tvárou“.

Áno, udialo sa to na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia a tá spomienka ostala v pamäti vďaka svojej nezvyčajnosti. Jedného dňa, akurát sme sa chystali na veľký výlet do prírody, sme počuli, že k susedom prišli hostia z ďalekej krajiny. Až z Ameriky. O Amerike sme dovtedy príliš nechyrovali, aj keď išli v kinách verneovky s Winnetouom a Old Shatterhandom, no všetky tie dobrodružstvá sa diali v Juhoslávii, kde boli filmy nakrútené. My sme boli vtedy ešte príliš mladí na to, aby sme sa o zámorských krajinách dozvedeli viac, a ak sme sa aj o nich učili, tak len vo všeobecnosti. Vtedy k tým susedom, a to mám stále na mysli a neustále sa oná udalosť vynára na svetlo božie, prišiel ujec z Ameriky. Ba vlastne ich pricestovalo viac, ale zapamätali sme si len ujca a ostal navždy pre nás „ujcom z Ameriky“. To aj vtedy, keď našu krajinu obsadili sovietski okupanti a razom sa vrátila „do normálu“ – vyhlásili normalizáciu spoločenského a politického života.

Skryť Vypnúť reklamu

Na dvadsať rokov hermeticky uzavreli hranice. Znemožnili tak slobodný pohyb ľudí, stretávanie sa celého sveta. Trvalo to až do osemdesiateho deviateho roku, keď vypukla tzv. nežná revolúcia a situácia sa opäť razom zmenila. Z hraníc zmizli ostnaté drôty a s nimi aj ozbrojenci, ktorí tie hranice prísne strážili. Od tých čias môžeme cestovať, kam sa nám zachce, svet sa nám otvoril. A príbuzní z ďalekých krajín sa znovu vracajú... Po tom celkovom uvoľnení sme začali chápať rozkonárenosť a zvláštnosť osudu nášho národa, ktorý je najrozličnejšími nitkami spojený s celým svetom. Niekdajšia bieda totiž vyháňala ľudí za prácou do cudziny a Kysuce podľa štatistík patrili ku krajom s najvyšším počtom vysťahovalcov. Odchádzali do Ameriky, do Kanady a neskôr aj do Austrálie a do západnej Európy – tam, kde sa dala zarobiť nejaká tá korunka, aby ľudia prežili a svojou šikovnosťou si aj privyrobili. Toto všetko mi postupne prichádzalo na um, keď som kráčal hore strmou cestou k nevysokej murovanej chalupe na svahu kopca. Ba vlastne tá cesta viedla od krásňanskej železničnej stanice až na vrchol a potom po ňom pokračovala do ďalších osád.

Skryť Vypnúť reklamu

V chalupe som sa mal stretnúť s babkou Jozefínou Neveďalovou. Jej matka sa narodila v Amerike, no ostali tam aj príbuzní, lebo sa nechceli natrvalo vrátiť na Slovensko. A práve oni babku, ako som sa dozvedel, každý rok navštevujú. Na krajinu už padalo podvečerné šero, keď som vkročil do dvora babky Neveďalovej. A hneď som ju aj zbadal – nízku, pochudšiu ženičku, ktorá akurát povymetala trúbu v sporáku a vyniesla plech. Bola celá od sadzí. Tak sa vžila do práce, že si ma v prvom momente nevšimla. Až keď som ju oslovil, zdvihla zrak. Napodiv ma hneď pozvala dovnútra, aby mi porozprávala o osude svojej rodiny aj o živote príbuzných v ďalekej cudzine. Existencia rodiny Jozefíny Neveďalovej je spätý s počiatkami vysťahovalectva. To jej dedo - volal sa Maslák a pochádzal od Kuljovských – odišiel kedysi na prelome 19. a 20. storočia do Ameriky. Pracoval tam v baniach. Práca sa darila, zarobil peniaze. Posielal ich domov, aby mohla za ním prísť jeho manželka, Jozefínina babka. A ona sa naozaj vybrala za ním do cudziny aj s pätnásťročným synom Mikulášom. Osud tak chcel, že deda v tých baniach zasypalo. Babka sa potom v Amerike zoznámila s Ďurčanom, ďalším vysťahovaným Slovákom. Mala s ním tri deti – dve sa narodili v Amerike, patrila k nim aj Jozefínina matka Anna.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá uzrela svetlo sveta v roku 1906, teda pre vyše sto rokmi. Ďurčanovci sa neskôr vrátili na Slovensko; tu sa narodil Štefan, tretie Annino dieťa. Mikuláš Maslák ostal v Amerike. Písal domov list, aby mu poslali ženu, že mu je samému smutno. Naozaj našli jednu dievčinu, pochádzala z vedľajšieho pľacu, od Vlčka, a tú vyšikovali do Ameriky. Ujec Mikuláš má s ňou Filipa, Jana a Paulínu. A práve v období uvoľnenia, na konci už spomínaných šesťdesiatych rokov minulého storočia navštívil Mikuláš so svojimi deťmi domov – osadu, v ktorej sa narodil. Ujec všetko pofotil, aby sa mu v pamäti oživili spomienky. Čudoval sa, že osada je iná, ako keď odchádzal s matkou do Ameriky, lebo ubudlo dreveníc na úkor murovaných domov. Jeho deti teraz každý rok prichádzajú na vrchy, aby sa zastavili aj u babky Neveďalovej. Filip a Jano hovoria obstojne po slovensky, Paulína sa už nestihla rodnú reč otca a matky naučiť. Bratia jej však robia tlmočníkov. Tak si všetci dobre rozumejú.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 475
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 874
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 664
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 206
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 132
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 957
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 272
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 916
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 712
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 605
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Karin Ann.

Na slovenskej scéne debutovala singlom Ruky preč.

2 h
Pri testovaní pomáhajú aj dobrovoľníci z Červeného kríža.

Do Dlhej nad Kysucou sa prichádzajú otestovať aj ľudia z okolitých obcí a miest.

7 h
Testovanie vo Vysokej nad Kysucou.

Viaceré samosprávy pripravili pre svojich občanov online vysielanie spred odberných miestností.

9 h
V budove svrčinovskej základnej školy pracujú dva tímy zdravotníkov.

V obci Svrčinovec doposiaľ otestovali 189 ľudí, z toho boli dvaja pozitívni.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

23 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?