Piatok, 22. február, 2019 | Meniny má Etela

Rodina za veľkou mlákou

Pamätám si na jednu udalosť, ktorá sa odohrala ešte v detstve. To sme mali akurát prázdniny, dni voľnosti a slobody, ba tej slobody bolo trošku viac než po iné roky, lebo vtedy nastúpil u nás kurz „krajiny s ľudskou tvárou“.

Áno, udialo sa to na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia a tá spomienka ostala v pamäti vďaka svojej nezvyčajnosti. Jedného dňa, akurát sme sa chystali na veľký výlet do prírody, sme počuli, že k susedom prišli hostia z ďalekej krajiny. Až z Ameriky. O Amerike sme dovtedy príliš nechyrovali, aj keď išli v kinách verneovky s Winnetouom a Old Shatterhandom, no všetky tie dobrodružstvá sa diali v Juhoslávii, kde boli filmy nakrútené. My sme boli vtedy ešte príliš mladí na to, aby sme sa o zámorských krajinách dozvedeli viac, a ak sme sa aj o nich učili, tak len vo všeobecnosti. Vtedy k tým susedom, a to mám stále na mysli a neustále sa oná udalosť vynára na svetlo božie, prišiel ujec z Ameriky. Ba vlastne ich pricestovalo viac, ale zapamätali sme si len ujca a ostal navždy pre nás „ujcom z Ameriky“. To aj vtedy, keď našu krajinu obsadili sovietski okupanti a razom sa vrátila „do normálu“ – vyhlásili normalizáciu spoločenského a politického života.

Na dvadsať rokov hermeticky uzavreli hranice. Znemožnili tak slobodný pohyb ľudí, stretávanie sa celého sveta. Trvalo to až do osemdesiateho deviateho roku, keď vypukla tzv. nežná revolúcia a situácia sa opäť razom zmenila. Z hraníc zmizli ostnaté drôty a s nimi aj ozbrojenci, ktorí tie hranice prísne strážili. Od tých čias môžeme cestovať, kam sa nám zachce, svet sa nám otvoril. A príbuzní z ďalekých krajín sa znovu vracajú... Po tom celkovom uvoľnení sme začali chápať rozkonárenosť a zvláštnosť osudu nášho národa, ktorý je najrozličnejšími nitkami spojený s celým svetom. Niekdajšia bieda totiž vyháňala ľudí za prácou do cudziny a Kysuce podľa štatistík patrili ku krajom s najvyšším počtom vysťahovalcov. Odchádzali do Ameriky, do Kanady a neskôr aj do Austrálie a do západnej Európy – tam, kde sa dala zarobiť nejaká tá korunka, aby ľudia prežili a svojou šikovnosťou si aj privyrobili. Toto všetko mi postupne prichádzalo na um, keď som kráčal hore strmou cestou k nevysokej murovanej chalupe na svahu kopca. Ba vlastne tá cesta viedla od krásňanskej železničnej stanice až na vrchol a potom po ňom pokračovala do ďalších osád.

V chalupe som sa mal stretnúť s babkou Jozefínou Neveďalovou. Jej matka sa narodila v Amerike, no ostali tam aj príbuzní, lebo sa nechceli natrvalo vrátiť na Slovensko. A práve oni babku, ako som sa dozvedel, každý rok navštevujú. Na krajinu už padalo podvečerné šero, keď som vkročil do dvora babky Neveďalovej. A hneď som ju aj zbadal – nízku, pochudšiu ženičku, ktorá akurát povymetala trúbu v sporáku a vyniesla plech. Bola celá od sadzí. Tak sa vžila do práce, že si ma v prvom momente nevšimla. Až keď som ju oslovil, zdvihla zrak. Napodiv ma hneď pozvala dovnútra, aby mi porozprávala o osude svojej rodiny aj o živote príbuzných v ďalekej cudzine. Existencia rodiny Jozefíny Neveďalovej je spätý s počiatkami vysťahovalectva. To jej dedo - volal sa Maslák a pochádzal od Kuljovských – odišiel kedysi na prelome 19. a 20. storočia do Ameriky. Pracoval tam v baniach. Práca sa darila, zarobil peniaze. Posielal ich domov, aby mohla za ním prísť jeho manželka, Jozefínina babka. A ona sa naozaj vybrala za ním do cudziny aj s pätnásťročným synom Mikulášom. Osud tak chcel, že deda v tých baniach zasypalo. Babka sa potom v Amerike zoznámila s Ďurčanom, ďalším vysťahovaným Slovákom. Mala s ním tri deti – dve sa narodili v Amerike, patrila k nim aj Jozefínina matka Anna.

Tá uzrela svetlo sveta v roku 1906, teda pre vyše sto rokmi. Ďurčanovci sa neskôr vrátili na Slovensko; tu sa narodil Štefan, tretie Annino dieťa. Mikuláš Maslák ostal v Amerike. Písal domov list, aby mu poslali ženu, že mu je samému smutno. Naozaj našli jednu dievčinu, pochádzala z vedľajšieho pľacu, od Vlčka, a tú vyšikovali do Ameriky. Ujec Mikuláš má s ňou Filipa, Jana a Paulínu. A práve v období uvoľnenia, na konci už spomínaných šesťdesiatych rokov minulého storočia navštívil Mikuláš so svojimi deťmi domov – osadu, v ktorej sa narodil. Ujec všetko pofotil, aby sa mu v pamäti oživili spomienky. Čudoval sa, že osada je iná, ako keď odchádzal s matkou do Ameriky, lebo ubudlo dreveníc na úkor murovaných domov. Jeho deti teraz každý rok prichádzajú na vrchy, aby sa zastavili aj u babky Neveďalovej. Filip a Jano hovoria obstojne po slovensky, Paulína sa už nestihla rodnú reč otca a matky naučiť. Bratia jej však robia tlmočníkov. Tak si všetci dobre rozumejú.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  6. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  7. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  8. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 23 451
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 15 815
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 142
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 960
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 788
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 5 649
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 033
  8. Štefánka by Pulitzer 4 847
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 648
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 863

Hlavné správy z My Kysuce

Čadčan našiel krčah s pokladom vo svojej záhrade

Kysucké múzeum plánuje sprístupniť časť pokladu v radoľskom kaštieli. Ide o staré mince, ktoré sa našli v marci 2000 v Čadci-Horelici.

Časť pokladu vystavia v radoľskom kaštieli.

Expo kariéra Čadca pomáha žiakom vo výbere povolania takmer dve desaťročia + FOTO

Ak ste žiakom základnej školy alebo rodičom končiaceho deviataka, ktorý sa stále nevie rozhodnúť, kam na strednú školu, prečítajte si náš report z burzy stredných škôl Expo kariéra Čadca 2019.

Expo kariéra Čadca pomáha žiakom vo výbere toho správneho povolania už 19 rokov.

Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili

Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, hovorí šéfredaktor Aktualít.

Peter Bárdy, šéf portálu, pre ktorý pracoval Ján Kuciak.

Práce sa budú týkať aj technologickej časti horelického tunela

Diaľničiari vyhlásili verejnú súťaž, celková odhadovaná hodnota zákazky na štyri roky predstavuje 1,37 milióna € bez DPH.

Služby sa budú robiť v dvoch etapách. Prvá sa týka technologickej časti tunela Horelica.

Kysučan neplatí výživné, hľadá ho polícia

Polícia pátra po 44-ročnom Milanovi Hudákovi z Podvysokej.

Hľadaný muž ma nastúpiť do výkonu trestu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili

Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, hovorí šéfredaktor Aktualít.

Na námestie v Trnave prišli stovky ľudí, vypískali Fica aj Danka + FOTO

Na výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na trnavskom Trojičnom námestí zišlo asi päťsto ľudí.

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Vybrali SME

Už ste čítali?