Dvadsaťtri percent ľudí sa zhodlo, že im viera pomohla viac ako gény či dobrá zdravotná starostlivosť. Okrem toho vraj za svoj dlhý vek vďačia tvrdej práci, zdravej strave a „dobrému a poctivému životu“.Okolo 13 percent ľudí vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Deväť percent by bolo bývalo radšej menej pracovalo a šesť percent si myslí, že malo viac času venovať svojim rodinám. Z ďalšieho prieskumu, ktorý vypracovala istá zahraničná spoločnosť, ktorá poskytuje starostlivosť postihnutým a chronicky chorým pacientom, vyplýva, že 30 percent 100-ročných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru. Kto z nás by chcel z tohto sveta odísť predčasne a nepožiť si čo najviac? Áno, o tej slávnej „stovke“ snívajú mnohí z nás, avšak len malé percento robí skutočne niečo pre to, aby sa tohto požehnaného veku dožilo. Poznáte zaručený recept na dlhovekosť?
Pod to, koľko rokov sa dožijeme, sa podpisujú viaceré okolnosti. Jednou z tých málo ovplyvniteľných je genetika, ak sa však vo vašej rodine ľudia dožívajú aspoň priemerného veku, tak nemusíte vôbec zúfať. Druhou podmienkou dlhovekosti je vyhýbanie sa nehodám a úrazom, pretože aj s tou najlepšiu „dlhovekou“ prognózou môže človek po nepeknom páde skončiť svoju životnú púť predčasne. V kysuckej obci Korňa, ktorá má 2230 obyvateľov, zaznamenali milú udalosť. Na Silvestra sa krásnej stovky dožila Agnesa Hrtúsová. Zástupcovia obecného úradu jej odovzdali darček a kvety, nechýbal ani zápis do pamätnej knihy. Keď sme babičku vlani navštívili pri zaujímavých 99. narodeninách, povedala nám, že zdravíčko jej ešte ako-tak slúži. Je rada, že si „prejde“ po izbe a dobrý má aj apetít. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo. V rodinnom dome naďalej býva s dcérou Máriou Odrobiňákovou a vnučkou Máriou Hrtúsovou, ktoré sa o ňu vzorne starajú. Veľkú radosť jej robia najmä dvaja pravnúčikovia, Máriini synčekovia, štvorročný Matejko a dvojročný Lukáško. Dozvedeli sme sa, že keď bol Lukáško menší, ešte ho kočíkovala a spievala mu uspávanky.
Teraz má už menej síl, no spieva stále rada. Keď pustia rádio a zaznejú „ľudovky“, veľmi sa poteší. Veľmi rada má vraj pesničku „Pod horou javorinka“. Šikovná babička má rada polievky, zvykla si pochutiť aj na kapuste. Lekár jej ju však zakázal kvôli chorému žlčníku. No občas si malý prehrešok neodpustí a okúsi. Aj keď si rada zaspieva, vie, čo je žiaľ. Na vojenčine jej zahynul syn, pred dvadsiatimi šiestimi rokmi ju opustil aj jej manžel Matej. Súčasnosť je jej však milšia ako napríklad šesťdesiate roky, keď dostávala roľnícky dôchodok 85 korún. Smutno je jej akurát z toho, že súčasné lepšie rôčky si možno už nebude môcť dlho užívať. Ktovie? Zatiaľ sa teší zo svojich detí, šiestich vnúčat a pätnástich pravnúčat. Je to tak, že každý má svoj recept na dlhovekosť. Babička Agnesa si napríklad ráno dá za maličký kalíšok borovičky. A čo ju trápi okrem reumy a čoraz menšej pohyblivosti? Vraj aj to, že slabo vidí a nemôže čítať bez okuliarov. Ako sa vraví, „roky sú roky”.
