Presne takouto kávou hostí svoje návštevy Květuše Cisáriková z Klokočova. Jej rodiskom je síce susedná Česká republika, ale po slovensky hovorí čistejšie ako poniektorí Slováci. Pôvodne sme ju navštívili kvôli veľkonočným vajíčkam, ktoré zdobila tiež Klokočovanka, dnes už vyše osemdesiatročná Anna Šipulová. A pani Květuše, ktorá dlhé roky pôsobila na miestnej základnej škole, ich skúšala so svojimi žiakmi vyrábať. Vajíčka sú výnimočné svojou technikou, akou ich babička zdobila. „Najskôr nazbierala rastlinu, nazývanú sitina, ktorá rastie na močiaroch. Vybrala z nej vnútro, ale musela to robiť veľmi opatrne, aby sa nepotrhalo. Bol to vlastne úzky „motúzik“ dužiny. Tú potom usušila a farbila vo varenej vode ako sa farbia látky,“ približuje nám pani Květa ako sa tieto vajíčka zdobia. Zafarbené prúžky potom lepila cestíčkom z vody a múky na vajíčko.
Vajíčka sú síce pekné, ale technika akou sú zdobené je veľmi ťažká. Takže pani Květka pri zdobení takýchto kraslíc dlho nezostala. Dnes si užíva dôchodok a venuje sa svojej celoživotnej záľube - kvetinkám. V rohu jej obývačky stojí obrovský tridsaťročný kávovník, ktorý je bohato zarodený kávovými zrnami. Skúsená kvetinárka, ktorá sa aj volá Kvetka, nám hneď aj vysvetľuje, ako sa taká káva praží. Najskôr otrhá tmavočervené bobule, ktoré keď rozlúskne, vypadnú dve biele zrná. Tie nechá vysušiť a potom ich opraží na panvici. A voňavá káva sa môže podávať. Okrem kávovníka sa môže pani Kvetka pochváliť aj orchideami, ktoré jej vraj kvitnú po celý rok. Zelene je v jej obývačke naozaj habadej. „To je len zlomok toho, čo som už odpestovala. Ale miesta je tu málo, keď sa mi teda nejakú rastlinku podarí odpestovať, podarujem ju. Akurát toho kávovníka sa neviem vzdať, lebo práve ním som svoje pestovateľskú záľubu pred tridsiatimi rokmi začala,“ dodáva.