Výstava ponúkajúca výber približne päťdesiatich tušových i kolorovaných kresieb, je splnením umelcovho priania, ktoré vyslovil krátko pred smrťou v liste adresovanom svojej manželke. Želal si, aby boli jeho kresby a obrazy zo záverečného obdobia tvorby, skôr ako sa po kúskoch roztrúsia v zbierkach súkromných zberateľov, prezentované formou širokej verejnosti. Milan Mravec sa narodil 6. januára, na Troch kráľov roku 1938 v Rakovej, zomrel v deň svojich 66. narodenín v roku 2004 v Bratislave. Po ukončení základnej školy študoval od roku 1953 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, konkrétne na oddeleniach rezbárstva a grafiky, kde si osvojil znalosť materiálu a získal potrebnú remeselnú zručnosť.
V období stredoškolských štúdií začali vznikať jeho prvé kreslené denníkové záznamy, v ktorých pokračoval po celý život. V rokoch 1958 – 1964 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálneho maliarstva u prof. Petra Matejku, ktorý mal nemalý vplyv na formovanie jeho maliarskeho výrazu. Milan Mravec žil a tvoril v Bratislave, do rodnej Rakovej sa však rád po celý život vracal. V roku 1964 založil spolu s Rudolfom Belanom Galériu mladej tvorby, známu neskôr pod názvom Galéria mladých, ktorá sa stala centrom prezentácie tvorby mladých umelcov, fotografov, architektov, literátov a hudobníkov až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. st., kedy bola zrušená. V roku 1981 bol jedným zo spoluzakladateľov KG.
Jeho tvorba je zastúpená
v mnohých verejných i súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Maliar a výborný kresliar Milan Mravec bol bytostným figuralistom a v dobrom slova zmysle angažovaným umelcom, ktorý mal neustálu vnútornú potrebu vyjadriť svoj názor k aktuálnej spoločenskej situácii a ktorému nebol ľahostajný údel jednotlivca. V centre jeho výtvarného záujmu vždy stál človek vo všetkých jeho zložitých životných situáciách, zápasoch, konfliktoch a drámach. K nosným témam jeho obrazov patrili zobrazenia neslobody, vojny, útlaku, nespravodlivosti a osamelosti. V priebehu druhej polovice šesťdesiatych rokov sa vyprofiloval ako silná maliarska osobnosť, s vyhraneným výtvarným názorom, v ktorom dokázal skĺbiť princípy kubistického vnímania priestoru s uvoľneným silne expresívnym maliarskym rukopisom, čitateľným počas celej nasledujúcej tvorivej činnosti.
Začiatkom osemdesiatych rokov zohrávajú rovnocennú úlohu dve kľúčové disciplíny jeho výtvarného prejavu: maľba a kresba, ktorá najmä v záverečnej etape postupne zaujala dominantné miesto.
Nástupom deväťdesiatych rokov sa mení kresliarsky rukopis - expresivita línie sa stupňuje. Viac-menej opúšťa čistú líniu tušovej kresby, uprednostňuje kombinované techniky. Akvarel, gvaš, farebné ceruzy, tuše sa prelínajú v žiarivých kompozíciách tvoriac jeden kompaktný celok – kresba sa stáva obrazom, obraz kresbou. Kresbu vždy vnímal ako neoddeliteľnú a samostatnú oblasť tvorby, v ktorej podľa vlastných slov dokázal v úplnosti a slobodne odkryť a vyjadriť svoje najhlbšie „duševné ja“. Jej prostredníctvom odkrýva svoj vnútorný svet, spôsob uvažovania, odhaľuje pracovné postupy, formuluje úvahy, výstižne reflektuje a často i písmom komentuje stav spoločnosti, zaznamenáva námety pre monumentálnu tvorbu. Niektoré vznikli takpovediac na jedno posedenie, k iným sa priebežne vracal, prípadne ponechával vo forme nedokončených skíc. Protipólom ponurých, expresívne - dramatických kompozícií, plných napätia sa stali krehké lyrické záznamy minulosti, prežitej v rodnej Rakovej. Čistá, jemná línia pred nami presvedčivo odkrýva a dotvára dávny svet. Na konkrétnych miestach, v dvo-roch, uličkách a dreveniciach rodnej Rakovej sa odohráva spleť viacerých udalostí súbežne, autorom objasnených krátkymi popismi s rôznym datovaním. Zoznamujeme sa s maliarovými blízkymi a priateľmi, stretávame anjelov, prežívame obdobie Vianoc... Spomienky bravúrne zaznamenané výlučne kresbou na papieri, navždy bez možnosti maliarskeho prepisu.
Autor: ZUZANA SÝKOROVÁ