Odvtedy, ako sa stratila jej tridsaťtriročná dcéra, nemala pani Anna pokoj. Stále spomínala na osudný pondelok 28. mája 2007, kedy Danka o pol jedenástej dopoludnia odišla z domu. Odvtedy o nej nič nevedeli. V júni v susednej Českej republike odvysielali informáciu o tom, že našli mŕtve telo mladej ženy a pátrajú po jej totožnosti. Dosť vecí nasvedčovalo tomu, že ide Danku. Napokon rodine oznámili, že je to niekto iný. V snahe urobiť všetko preto, aby sa dcéra našla, obrátila sa s prosbou o pomoc na rôznych veštcov, no ich výpovede neboli jednoznačné. Jedni tvrdili že je mŕtva, iní, že ju držia v zajatí, ďalší, že si zariadila „nový život“. Po odvysielaní pátrania v masmédiách sa ozvali svedkovia, ktorí ju vraj videli v Bratislave.
Bezvýsledne sa skončila aj pátracia akcia polície, do ktorej sa zapojilo päť policajných psovodov so služobnými psami a viac ako dvadsať policajtov. Počas nej prehľadávali brehy rieky Kysuca, lesné porasty a ďalšie miesta v okolí Čadce.
V sobotu 27. októbra 2007 našli pri rieke Kysuca náhodní okoloidúci mŕtvolu, ktorá bola v značnom stupni rozkladu. Niektorí sa domnievali, že by mohlo ísť práve o Danku.
Súdna lekárka, ktorá bola pri obhliadke kostrového nálezu, odhadla „čas“, ktorý mohol uplynúť od smrti, na šesť mesiacov. Zástupkyňa krajskej policajnej hovorkyne Ingrid Jančulová nás vtedy informovala, že kostrový nález previezli na patológiu a polícia prípad vyšetruje. Krátko pred Vianocami dostala rodina oznámenie, že výsledky DNA potvrdili, že ide o Danku. Matka však stále nemôže uveriť tomu, že za taký krátky čas by mohla z jej milovaného dieťaťa zostať kôpka kostí. Navyše spomína, že v správe nebola uvedená príčina smrti. Prenasledujú ju myšlienky, že mohlo ísť o niekoho iného. Keby vraj videla telo svojej milovanej dcéry, všetko by zrejme bolo inak. Najstrašnejší je podľa nej pocit neistoty, s ktorým sa bude musieť zrejme naučiť žiť...
