Článok pokračuje pod video reklamou
Možno táto správa prebehla mysľou aj ženám, ktoré sa v piatok 25. januára neskoro popoludní pustili ako každý deň do čistenia priestorov II. pochodia budovy polikliniky v Čadci, a našli pri výťahu odstavený kočík. „Anka, ty máš návštevu? Máme tu bábätko,“ hovorí M. J. zo Zákopčia, ktorá tu pracuje ako upratovačka. Jej kolegyňa, A. S. zo Skalitého, prekvapená pozrela na kočík a malého chlapčeka. Detská pani doktorka, idúc na službu, poznamenala: „No, aby nám ho tu niekto nenechal.“ Pani upratovačky hľadali mamičku v čakárni aj na toalete, no nenašli ju. „Chodili sme na dieťatko pozerať, nedalo nám to pokoj. Prihovárali sme sa mu: - Tak ako, drobček, ako sa máš? - To si cmúľalo cumlík a potichučky sa hralo s ručičkami,“ rozpráva jedna zo žien. „Keď som však neskôr odhrnula prikrývku, našla som tam poskladaný malý lístok. Hneď som volala kolegyňu: - Poď sem, Magdi, to nie je sranda! - Kolegyňa ho otvorila, no ani jedna sme ho nemohli prečítať, úplne sme sa roztriasli.
Zo začiatku sme sa aj smiali – kolegyňa poznamenala, že má doma tri dievčatá, že by sa chlapčeka aj ujala -, ale keď sme zistili holú skutočnosť, bolo nám všelijako. Zalarmovali sme pani doktorku, ktorá prečítala lístok. Bolo tam napísané meno chlapčeka, dátum narodenia, mal asi pol roka, meno ošetrujúcej detskej lekárky a odkaz od matky, ktorá momentálne nemá bývanie a nevládze sa oňho starať. Prosí o pomoc a pripísala aj to, že možno sa poňho niekedy vráti...“ Zhodou okolností išlo presne o tú lekárku, ktorá mala v ten večer službu. Na II. poschodí sa nachádza jej ambulancia. Pre naše noviny uviedla: „Zobrala som ho na oddelenie a kontaktovala som políciu, následne stredisko pomoci. Dieťatko som poznala, aj matku. Škoda, že mi o svojich problémoch nepovedala skôr. Vedela som, že je v ťažkej sociálnej situácii, že nemá ani rodinné zázemie, ale netušila som, že je to také vážne. Bola by som sa snažila pomôcť jej vyriešiť situáciu iným spôsobom,“ konštatuje s ľútosťou. Vo svojej praxi sa stretáva stále viac so slobodnými matkami, hovorí o polovici spomedzi všetkých, ktoré má v ambulancii. „Pritom mnohé mamičky sú 17 – 18-ročné.
Z materskej a rodičovského príspevku treba platiť nájomné, živiť seba a dieťa a to je bez pomoci rodiny nemožné. Tí, ktorí sú finančne zabezpečení a mohli by mať deti, ostávajú mnohokrát len pri jednom,“ poukazuje na nelichotivý trend. Dieťa bolo do dvoch hodín prevezené a umiestnené do strediska pomoci, kde našlo zatiaľ svoj prechodný domov. Jeho riaditeľka nám odmietla poskytnúť akékoľvek informácie o prípade odloženého dieťatka a o perspektívach jeho ďalšej budúcnosti. Pre matky, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov nemôžu postarať o narodené dieťa, existuje na Slovensku okrem voľby utajeného pôrodu aj možnosť odložiť ho do Hniezda záchrany. Hniezdo záchrany je napojené na 24-hodinovú službu. Po otvorení hniezda začne plynúť päť minúť a potom príde pre dieťa zdravotnícky personál. Do šiestich týždňov od odloženia dieťaťa v Hniezde záchrany sa matky môžu prihlásiť a vziať si ho späť. Po šiestich týždňoch to už nie je možné. Od roku 2004 zostalo v Hniezde záchrany 14 detí. Tri z nich si vzali matky späť. Najbližšie sa nachádza v Nemocnici s poliklinikou na Spanyolovej ulici v Žiline.
