Naopak, vládne tu príjemná, uvoľnená atmosféra. V komornom oddychovom prostredí sa otvárajú stránky mĺkvych kníh, aby prehovorili ústami svojich priateľov a vymaľovali v srdciach poslucháčov nevídané svety. V prúde zanieteného slova ožívajú úhľadne poukladané litery a akoby priamo uprostred života vykresľujú pred ich očami hravé i dramatické zastávky na púti ľudskej bytosti. Vedúca oddelenia pre organizáciu kultúrnych a výchovno vzdelávacích činností pani Helena Pagáčová pripravuje Čitariádu s cieľom zažať v čitateľoch nové svetielko záujmu o knihy. „Vo svete je tento druh podujatia známy. Už v minulosti existovali cykly hlasného čítania pre deti ale aj pre dospelých, dokonca počas celej noci. Mali veľký ohlas. V tejto ére plnej počítačov, techniky a cédečiek sa stále viac ľudí vracia späť k médiu, ktoré má, myslím si, nezastupiteľnú hodnotu, a tou je kniha. Písané slovu zaznamenáva svoj návrat. Spočiatku som robila Čitariády pre deti. V rámci Týždňa slovenských knižníc nám chodili významné osobnosti mesta čítať deťom z tých z kníh, ktoré si oni sami obľúbili vo svojom detstve," dozvedáme sa o zrode hlasného čítania z úst H. Pagáčovej. „V poslednom období sme zistili, že nastal pokles záujmu o čítanie krásnej literatúry, beletrie, a chceli sme ju spropagovať.
Preto som sa rozhodla urobiť štvrtkovú Čitariádu pre dospelých v podvečerných hodinách, aby bolo podujatie prístupné aj pre zamestnaných. Pozvala som tu osobnosti spoločenského a kultúrneho života, ktoré majú vzťah ku knihám a čítaniu. Výber prezentovanej literatúry som neohraničovala. Prišli medzi nás mnohí zaujímaví hostia a venovali sa čitateľom zadarmo, vo svojom voľnom čase. Propagovali knižky, ktoré radi čítajú. Nemuseli to byť úplne noví autori, tiež starší, naši aj svetoví, nekládli sme hranice, z čoho mali ľudia čítať. Tým, že majú vlastné obľúbené tituly a vedia ich posolstvo oduševnene tlmočiť, zapália v ostatných plamienok záujmu o tieto diela a čítanie vôbec. Takto sa napĺňa náš cieľ, rozšíriť okruh čitateľov. Prostredníctvom odovzdanej skúsenosti a zdieľaného zážitku si môžu cibriť svoj literárny vkus. Knižiek vychádza v súčasnosti veľmi veľa, žiaľ, nie len tých kvalitných. Preto je potrebné upozorniť na tie hodnotné,“ vyzdvihuje prínos Čitariády vedúca podujatia. Mali sme tu napríklad našu stálu čitateľku, lekárku na dôchodku pani Oľgu Königovú, ktorá nám aj robí prednášky o sexuálnej výchove a prevencii AIDS pre mládež. Tiež riaditeľku Kysuckého kultúrneho strediska Katarínu Šulganovú, ktorá mala obrovský úspech. Jej prednes bol zážitkom pre všetkých zúčastnených. Prišla medzi nás aj etnografka Mára Húšťavová a načrela do pokladnice slovenskej ľudovej slovesnosti, v jej podaní zazneli aj kysucké piesne, príslovia, porekadlá,“ prezrádza nám o obsahu úspešných stretnutí organizátorka.
Sú skutočne mnohofarebné. „Mali sme tu tiež doktora Petra Ivánka, ktorý predstavil Slovenské národné povstanie. S Ľubi-cou Podolákovou sme si čítali zo Svätého písma a pripomenuli sme si jeho odkaz pre dnešný život. Na nových autorov náboženskej literatúry a preklad evanjeliových textov sa zameral Miloš Jesenský. Prokurátorka Anna Lašová zasa zamierila pozornosť prítomných na ľudí, ktorí majú problém so zákonom prostredníctvom knihy Ostnaté nebo. Ľudia majú možnosť nahliadnuť, ako vyzerá svet na druhej strane mreží a nasme-rovať svoj vnútorný kompas na pravé hodnoty.“ V knižnici teda našiel svoje zázemie akýsi klub milovníkov krásneho slova. Väčšia časť z nich tu chodí pravidelne, k nim sa sporadicky pridávajú noví. Členovia klubu si vedia túto príležitosť na osobný rast oceniť. „Jedna naša nadšená čitateľka vo svojej iniciatíve dokonca vyvesila infoletáčiky vo svojom okolí,“ usmieva sa H. Pagáčová. „Z vďaky, že existuje takéto podujatie pre dospelých, upiekla aj tortu.“ Medzi regálmi kníh v jednotlivých oddeleniach Kysuckej knižnice nájdeme ústretové a kreatívne pracovníčky. Pracujú s deťmi od troch rokov, s mládežou, dospelými a aj dôchodcami. Snažia sa pripravovať pestré podujatia, ktoré by ich zaujali. Čitariáda je jedným
z nich.
