Magdaléne sa splnil sen, ktorý si vysnívala ešte keď bola dieťa

SESTRA MAGDALÉNA Leutterová sa narodila v Žiline a svoje detstvo i mladosť prežila v Kysuckom Novom Meste. V osemdesiatych rokoch sa „zabudla” vrátiť z Talianska, aby sa mohla stať misionárkou. V súčasnosti je jej pôsobiskom austrálske mesto, ktoré má tak

mer toľko obyvateľov ako naše Slovensko – Sydney.

Spomeniete si na niečo zo svojich detských čias na Kysuciach?
–Narodila som sa v Žiline a vyrastala v Kysuckom Novom Meste. Môj otec bol Kysučan – „Čuhar”, mama pochádzala z Turca. Jej otec však prišiel služobne s celou rodinou do Kysuckého Nového Mesta a mama sa tu neskôr aj vydala. Tam som vychodila aj Základnú deväťročnú školu (ZDŠ) a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu (SVŠ). A spomienky na moje detské časy? To už bolo tak dávno. Spomínam si, že sme sa v lete chodievali kúpať do rieky Kysuca, voda bola čistejšia a väčšia ako teraz. Tiež na to, ako sme sa v zime korčuľovali – či už na klzisku alebo ulici. A pri našom činžiaku sme si vlastne
o takomto čase vyrábali naše vlastné klzisko a bola to veru riadna fuška. Tá sa však vyplatila. Za mojich školských čias sme nepoznali počítače, takže sme mali aj viac času na šantenie vonku. Raz sme sa hrali na Indiánov a mňa priviazali ku jednému zo stĺpov, ktoré slúžili na natiahnutie šnúr na bielizeň. Keď to videla moja sestra z okna na druhom poschodí, tak sa pustila do strašného plaču, lebo si myslela, že mi chcú ublížiť. Raz, bolo to na Vianoce, sme vyšli z kostola po polnočnej, a zistili sme, že sa cesta premenila na veľké klzisko. Počas omše totiž napršalo a hneď aj primrzlo. Ulica bola ako veľké klzké zrkadlo. S láskou v srdci si spomínam na krásne májové pobožnosti, na ktorých sme sa ako mládež aktívne zúčastňovali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ako a prečo ste sa rozhodli stať misionárkou?
–Už od konca základnej školy som cítila akési volanie ku rehoľnému životu, ktoré dorástlo do rozhodnutia vstúpiť do Misijnej Kongregácie Služobníc Ducha Svätého (SSpS). Túžila som ísť do Afriky a učiť tam deti, tiež sa starať o malomocných. Dá sa povedať, že to bol odvážny sen v komunistickom Československu. Žiadosť o prijatie som podala po druhom ročníku na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Prijali ma a dostala som prvú úlohu – dokončiť štúdium. Po promócii v roku 1979 som ako „profka” matematiky a chémie začala s formálnou rehoľnou formáciou a v decembri 1982 som zložila prvé rehoľné sľuby. Môj sen ohľadom vyučovania sa však naplnil až neskôr, keď som mala triedu plnú detí krásnej čokoládovej farby.

SkryťVypnúť reklamu

Kde všade ste boli na misiách? Čo vám z tejto práci najviac utkvelo v mysli, srdci?
–Dovoľte mi najskôr trošku matematiky. V lete 1984 som išla s jednou „cestovkou” za hranice všedných dní a „zabudla” som sa vrátiť. To bol vtedy jediný možný spôsob ako ísť do misií. Až do januára 1987 som bola v Ríme. V Taliansku som získala politický azyl a študovala 2 roky na univerzite misionársku katechézu. V januári 1987 som úspešne emigrovala do Austrálie. Tu som sa ako každý iný emigrant pustila do učenia angličtiny, neskôr som získala občianstvo a absolvovala prípravu na večné sľuby. Tie som zložila
v decembri 1989. Z príležitosti zloženia večných sľubov som dostala misijne určenie do Ghany – teda môj sen sa stal skutočnosťou. V septembri 1990 som odišla z Austrálie do Československa, lebo som sa mohla vďaka nežnej revolúcii vrátiť a konečne sa stretnúť s rodinou. V júni 1991 som prišla do Ghany a v marci 2000 som bola preložená naspäť do Austrálie. Doteraz som najdlhšie žila a pracovala v Ghane. V mysli a srdci mi zostali krásne spomienky na mojich žiakov a žiačky. Bola to radosť prispieť aspoň čiastkou ku ich vzdelaniu a výchove. S niektorými mám ešte stále občasný emailový kontakt. Ghančania sú milí a priateľskí ľudia. Na chvíle strávené v ich krajine nikdy nezabudnem.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste sa dostali do Austrálie a čo je náplňou vašej práce?
–Do Austrálie som prišla dvakrát. Prvý raz ako emigrant a ten druhý zásluhou preloženia
z Ghany. V komunite v Sydney, do ktorej sú trvalo určené len tri sestry, žijem od februára 2002. Naša kongregácia má však v Sydney ešte ďalšie dve malé komunity. Jednou je noviciát a druhá slúži mladým spolusestrám z iných krajín na prípravu pred skladaním večných sľubov. S týmito komunitami má tá naša dosť časté kontakty. Mojou hlavnou činnosťou, ktorá ma zároveň napĺňa radosťou a spokojnosťou, je pracovné zapojenie sa do pastorálnej starostlivosti Pastoral Care Worker v zariadení pre starších a sta
rých ľudí St Mary’s Villa. Cez moje rozličné pracovné povinnosti, spolu s ostatnými členmi kolektívu, poskytujem pastorálnu starostlivosť pre obyvateľov tohto zariadenia, a ak treba, tak aj ich rodinným príslušníkom a tiež pracovníkom tohto zariadenia.

Vraciate sa občas na Kysuce?
–A zase trošku matematiky. Môžem presne napísať roky, keď som mala možnosť vrátiť sa na Kysuce: 1990, 1994, 1997, 2000, 2002, 2006. No a moja budúca návšteva bude pravdepodobne
v roku 2010. My sestry máme totižto určené, po koľkých rokoch môžeme ísť na dovolenku do svojej rodnej krajiny. Keď však už prídeme, tak môžeme pobudnúť 2-3 mesiace. Vtedy navštívime príbuzných, spolusestry, priateľov a robíme misijnú animáciu. Týždne doma však prejdú veľmi rýchlo. V roku 2002 som mala možnosť osláviť so spolužiakmi 30. výročie od maturity. Na naše minuloročné stretnutie po 35. rokoch som mohla prísť však len v spomienkach.

Keď ste tak dlho v cudzine, ako je to s vašou slovenčinou?
–Ako už viete, zo Slovenska som odišla v júni 1984 a prvýkrát som prišla naspäť na Slovensko v septembri 1990. Moja najlepšia priateľka sa ma po príchode spýtala: „Prečo tak spievaš?” Za viac ako 6 rokov som sa musela naučiť po taliansky a anglicky
a tieto dve nové reči pridali to „spievanie” do mojej slovenčiny. Po mesiaci sa to upravilo. Nás Slovákov nie je veľa, ale zatiaľ všade kde som bola, som mala možnost aspoň príležitostne hovoriť po slovensky. Zo Slovenska mi prichádzajú poštou noviny a časopis zamerané na kresťanskú oblasť, takže ich čítam od A po Z. Každý deň strávim niekoľko minút čítaním slovenského internetu. Cez internet každý deň pravidelne počúvam 15 minútové vysielanie vatikánskeho rozhlasu a občas si tiež na internete „zapnem” slovenskú stanicu rádia, ktoré sa venuje kresťanskej tematike. Je mojím predsavzatím udržať si na dobrej úrovni materinský jazyk, takže na precvičovanie slovenčiny používam tieto triky: hovorím, čítam, počúvam a píšem. Občas sa ma niektorí ľudia tak trošku zo závisti opýtajú: „Koľkými jazykmi to vlastne hovoríš?” Moja odpoveď je: „Mnohými, ale žiadnym poriadne.”

Čo by ste chceli odkázať svojim rodákom - Kysučanom?
–Hoci som navštívila mnohé pekné miesta na viacerých kontinentoch, vždy, ked prídem domov na Kysuce, cítim niečo veľmi prijemné okolo srdca. Nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre, doma najlepšie. A čo odkážem Kysučanom? Buďte hrdí na to, že ste Kysučania a dobre sa starajte o túto krásnu časť Slovenska.

Ešte na záver - ako je to s veľkonočnými sviatkami v Austrálii?
–Veru, už sa pripravujeme na veľkonočné sviatky, obdobie od Vianoc po Popolcovú stredu bolo tohto roku krátke. Vďaka univerzálnosti našej Matky Cirkvi, slávenie pôstu a veľkonočného týždňa na Slovensku a v Austrálii sú veľmi podobné. Som si istá, že mnohé etnické skupiny si držia svoje veľkonočné zvyky. Naša rehoľná komunita je však začlenená do austrálskej farnosti, takže šibačka a oblievačka ani tohto roku nebude. Veľmi očividným rozdielom je však ročné obdobie, v ktorom sa slávia veľkonočné sviatky. Na Slovensku je Veľká noc sviatkom jari a tu v Austrálii je jeseň v plnom prúde. Táto skutočnosť ma núti k zamysleniu sa nad kolobehom života, ktorý sa vždy niekde práve začína a niekde už schyľuje ku koncu. I v nás samých sa striedajú ročné obdobia. Meníme sa, formujeme, niečo sa v nás rodí a niečo zomiera. Boh nám ponúka šancu nového života každý deň, nie len vo veľkonočné ráno. Zmŕtvychvstalý Kristus nech je našou odvahou a nádejou do ďal-ších jarných či jesenných dní života. Drahí Kysučania, toto veľkonočné prianie je aj mojím záverečným odkazom pre vás všetkých.



Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 149
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 442
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 592
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 295
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Gól Romana postavil celú WERK arénu na nohy.

Rozhodovalo sa až v poslednej tretine.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Reprezentanti Balošáková, Majerík a Vakula.

Reprezentácia klubu aj krajiny je pre nich cťou aj vo vyššom veku.


Redakcia MY Kysuce
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 149
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 442
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 592
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 295
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu