Článok pokračuje pod video reklamou
Vŕby, ktoré ju lemujú a tvoria jej nenahrditeľnú súčasť, sú ovešané epeknými „ozdobami“. Igelitovými vrecami, starým šatstvom a všeličím iným. Jednoducho, nájdete tu všetko, dokonca aj kosti z uhynutých zvierat. Časy, keď sa deti kúpavali v krištáľovo čistej rieke a „vegetili“ v tieni starých vŕb, sú asi nenávratne preč. Pritom tieto naše „vyparádené“ brehy riek vidieť častokrát aj z ciest, po ktorých prechádzajú aj zahraniční cestujúci. Čo s tým? Kto by mal dať všetko do poriadku, aby sme sa za tento paškvil našej inak krásnej krajiny, nemuseli hanbiť? S otázkou sme sa obrátili na úsekového technika Správy povodia Váhu š. p. Jaroslava Pavela. „Správa povodia Váhu 1 Púchov spravuje v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto toky v celkovej dĺžke 1 200 km. Ďalšími správcami sú Lesy SR a niektoré obce a mestá. Odpadky, ktoré sú v súčasnej dobe dobre viditeľné na brehových porastoch, nie sú ničím výnimočným. Dostávali sa a budú sa tam dostávať po každej zvýšenej vode z nelegálnych skládok pri brehoch a v zátopových územiach tokov dovtedy, kým sa v spolupráci obcí, ochrancov prírody a nás všet-kých nepodarí tento nepekný jav odstrániť. Nie je to len otázka represií, ktoré umožňuje zákon, ale najmä osvety a zmenou myslenia občanov Kysúc,“ hovorí J. Pavel na margo možného riešenia problému.
Dodáva, že pokiaľ si neprestaneme mýliť prietočné profily tokov so smetiskom a bezodným miestom na dočasné a trvalé skladovanie všetkého nepotrebného, brehy tokov nebudú čisté a veľká voda nás bude ohrozovať častejšie. Správa povodia Váhu, š. p. ako správca tokov nedokáže svojimi kapacitami zamestnancov a mechanizmov odstraňovať skládky a smetiská v blízkosti tokov. Podľa slov Jaroslava Pavela toto skládkovanie odoberá nemalé finančné prostriedky i z rozpočtu podniku, ktoré by mohli investovať do protipovodňovej ochrany, pretože väčšina odpadkov sa dostane do Hričovskej priehrady, odkiaľ ich musia nákladne odstraňovať, aby zabezpečili retenčnú kapacitu nádrže. „Odpadky, ktoré „svietia“ na brehových drevitých porastov, zväčša papiere a plasty, nezmenšujú prietočný profil tokov ani neohrozujú kvalitu vôd. Sú skôr estetickým problémom. Preto dúfame, že i táto informácia pomôže zmeniť aktivity Kysučanov v tomto smere a prechádzka okolo tokov bude príjemným relaxom a nie odpudivým zážitkom,“ dodáva J. Pavel.
