Strčili mu pod nos papier so slovami: „Podpíš.“ Mal byť uvedomelý, presvedčený, že ide o dobrú vec. Napriek tomu, že za svoju roľu nedostal ani halier. Rovnako ako iní, aj on dal „šrift“ pod lajstro o bezplatnom prevode do užívania. V tom čase mal dve deti, postupne k nim pribudli ďalšie štyri. Nikto sa ho nepýtal, či by si na roli nechcel dopestovať krumple, či kapustu, aby jeho detváky nezostali hladné. I keď sa aj vtedy utešovali ľudia slovami: „Pomáhaj si, človeče, aj Boh ti pomôže“, o takejto úteche, že sa predsa len nájde voľakto či voľačo, čo zaženie biedu a hlad, nebolo radno navonok hovoriť. Zostávalo skôr veriť tým, ktorí hlásali, že bieda je minulosťou, treba čakať na lepšie časy. „Pri podpisovaní mi povedali, že v Sovietskom zväze pri praktizovaní takýchto metód neotáľajú, ľudí postavia k múru,“ spomína pán František. Nuž, pravdupovediac, on ani ostatní nemali príliš chuti riešiť dobrovoľno-nedobrovoľné odovzdanie políčok takýmto spôsobom.
K šťastným ľudkom, ktorých po 1989 roku potešila zvesť, že ide k nám demokracia, ľudia sa dočkajú nápravy krívd, patril samozrejme aj pán František. Bol presvedčený, že sa dočká návratu svojho milovaného kúska zeme. To však netušil, aké peripetie ho čakajú.
V roku 1991 dvadsaťšesť miestnych vlastníkov pozemkov požiadalo Štátny majetok v Čadci, ktorý bol dovtedajším užívateľom, aby im parcely vrátil. Ten neprotestoval. Pozemkový úrad v Čadci zvolal preto v auguste 1992 stretnutie s užívateľmi. Dohodli sa, že úrad zabezpečí vymeranie a vrátenie pozemkov. Po ich vymeraní vstúpili všetci vlastníci, až na malé výnimky, do užívania. Po rozdelení nepodal nikto odvolanie. Majitelia však požadovali, aby sa stali skutočnými vlastníkmi. Podľa slov F. Byráka ich ubezpečili, že po 10-tich rokoch užívania dostanú na tieto pozemky list vlastníctva. Doposiaľ sa tak nestalo. „K dnešnému dňu neboli vytvorené podmienky, aby sa vlastníci a užívatelia cestou Pozemkového a Katastrálneho úradu v Čadci stali vlastníkmi, t.j. mali list vlastníctva.
Pri návšteve spomínaného úradu mi povedali, že niekedy budú komasácie. S takouto odpoveďou som nemohol súhlasiť, pretože tieto sú v nedohľadne. Komasáciu v Rakovej začali v 40-tych rokoch minulého storočia a došla do štádia – zrušenie starých vlastníckych práv a vloženie nových. Podklady mali byť uložené v archíve Katastrálneho úradu v Čadci. Žiaľ, záhadným spôsobom sa stratili. Preto neverím, že sa komasácia uskutoční,“ vysvetľuje pán František. Ten sa pred časom listom opäť obrátil na Obvodný pozemkový úrad v Čadci. Z odpovede, ktorú dostal, vyberáme: „Vytýčenie a odovzdanie užívacích práv k pozemkom nemôže slúžiť samo o sebe ako podklad k zápisu vlastníctva do katastra nehnuteľností, pretože zákon to neumožňuje. Ak by si chcel vlastník dať zapísať vlastnícke právo k takto vytýčenému pozemku do KN, musel by tak učiniť na vlastné náklady a požiadať o to príslušnú správu katastra.
K tomu by musel doložiť ďalšie podklady potrebné k zápisu (napríklad geometrický pán, vlastnícku listinu a pod).
Z uvedeného vyplýva, že pozemkový úrad môže iniciovať zápis vlastníc-kych práv do KN iba na základe vykonaných pozemkových úprav podľa príslušného zákona. Tieto pozemkové úpravy sa začínajú v tých prípadoch, keď o to prejaví záujem dostatočný počet vlastníkov v príslušnom území, kde by sa mali vykonať. Záleží teda najmä na záujme vlastníkov v príslušnej obci, či pozemkové úpravy začnú, alebo nie.“ Pán František Byrák hovorí, že v súčasnosti teda môže políčko s rozlohou približne 30 árov len užívať. Keďže naň nemá list vlastníctva, nemôže ho predať, ani inak s ním nakladať. Ak by mal chuť, najmä však zdravie, mohol by si naň vysadiť napríklad krumple, kapustu či mrkvu. To by však uvítal pred vyše štyridsiatimi rokmi, keď sa ho musel vzdať, pričom bol živiteľom rodiny. Dnes, keď môže zaň utŕžiť nejaké korunky, je mu v podstate nanič. Kedysi sa ho zriekol aj pri slovách o príklade zo Sovietskeho zväzu o postavení k múru. Dnes ho desí predstava behania po úradoch. Dnešnou zbraňou pre neho sa stala byrokracia. Dokáže človeka „zabíjať“ rovnako účinne. Akurát nezaznie výstrel...
