Článok pokračuje pod video reklamou
Zobral si neplatené voľno, aby zarobil nejaký slušný peniaz v Anglicku. Ako každý mladý človek, aj on občas túži kúpiť si nejakú vec, na ktorú z bežnej výplaty nezostáva. Potešil sa preto inzerátu v novinách, ktorý ponúkal robotu v Anglicku. Pláca mala predstavovať 6 až 8 libier na hodinu. K tomu komfortná ubytovňa, kde nemali chýbať mikrovlnka, internet, pračka či sušička bielizne. Martin sa rozhodol skúsiť teda šťastie v Liverpoole, kde mal pracovať v závode na výrobu zemiakových lupienkov. Nielen on, na inzerát agentúry reagovali aj ďalší. Spolu z bratislavského letiska odletelo za lepším zárobkom deväť ľudí zo Slovenska. V hmle odetom Anglicku čakala skupinka šesť hodín na vodiča, ktorý ju zaviezol na ubytovňu. Už tam sa dočkali prvej sprchy. Nie tej v otlčenej a zapáchajúcej kúpeľni. Reč je o „ľadovej“, keď zbadali interiér, kde mali stráviť dlhé týždne. Nenašli vankúše ani paplóny, netiekla teplá voda, nefungovalo kúrenie. Dom bol skrátka v dezolátnom stave. Chýbala aj kuchynka. Martin v tomto „luxuse“ prespal dve noci. Hneď nasledujúce ráno ich vodič zaviezol do agentúry, ktorej mali zaplatiť peniaze. Aj keď sa s agentom, s ktorým boli v kontakte na Slovensku, dohodli na 200 librách, tu sa taxa zvýšila na 400. Išlo o poplatok za ubytovanie, akúsi mestskú daň a, samozrejme, províziu. To však nebolo všetko. Vysvitlo, že nemajú ani prácu.
Do ubytovne si majú kúpiť všetko potrebné, zaplatiť požadovaných 400 libier a čakať tri – štyri týždne na robotu. Z výrobne „čipsov“ medzičasom zišlo a rysovala sa vraj práca v inom fachu – pri výrobe šalátov. Či zeleninových, alebo majonézových, to sa už nedozvedeli. Stačili však zachytiť ešte jednu dôležitú informáciu, že aj zárobok medzičasom poklesol takmer o dve libry za hodinu. A tak našim „gastarbajtrom" nezostalo iné, než sa porúčať. Ak za letenku do Anglicka zaplatil Martin 2 500 korún, spiatočná ho stála 8-tisíc. Kvôli tomu, že s odchodom radšej neotáľal. Bez peňazí, vidiny roboty a dobrého zárobku a napokon i ubytovania, by sa len ťažko nadchýnal miestnymi atrakciami. Dvojdňový výlet ho vyšiel na 10 500 korún. Nielen jeho. Spolu s ním sa vrátili ďalší štyria nádejní brigádnici. Štyria zo skupinky tam zostali hľadať si robotu na vlastnú päsť. Či sa im to podarilo, Martin netuší. Jedno vie však isto. Keď sa opäť vyberie do sveta, bude ostražitejší. Podvodníkov je totiž ako maku. Kým však na niektorých prídete, musíte nielen prejsť, ale dokonca preletieť celé kilometre. A potom sa vrátiť a rozmýšľať, čo sme to za ľudia... Tento prípad nie je ojedinelý. V poslednom čase akoby sa s podvodníkmi vrece roztrhalo. Je mnoho takých, ktorí chcú zarobiť na naivite ľudí. Stačí si podať inzerát v novinách a sľubovať tučný zárobok. Neskoro je, keď prácechtivý človek vycestuje do cudziny. Často až na mieste sa dozvie, že sa stal obeťou podvodu. Potom nezostáva iné, len sa vrátiť domov bez peňazí, ale s poučením na celý život.
