Článok pokračuje pod video reklamou
Aj keď sa o svoj statok starali s láskou a prilipli srdcom k nemému stvoreniu, predsa vždy vedeli, že jeho posledné spočinutie bude na pekáči. Dnes je iná „móda“. Chovateľstvo sa stáva záľubou, ktorá si vyžaduje okrem iného aj finančný servis. Asi každé dieťa chce mať svojho psíka, korytnačku či morské prasiatko. V súčasnosti sa v akváriách a teráriách objavujú aj kadejaké „exoty“, nehovoriac o šelmách či krokodíloch, ktoré sú aj akousi „imidžovkou“ pre tých s tučnejším kontom. Stredoškolák Michal Kubala z Čadce sa už odmalička kamarátil so zvieratkami. Vo svojej izbe mal už rôznych spolubývajúcich - korytnačku, rybičky, neskôr aj dvoch veľkých pavúkov. O jedného z nich sa staral skoro šesť rokov. Hovorí, že bol už aj „skrotený“, dokázal priateľsky sedieť aj pol dňa na pleci. Pri čistení „akvarka“ prišiel o jednu nohu, ale tá mu, napodiv, neskôr dorástla. Chcel to vyskúšať tiež s hadom, ale to už bolo nad maminu zlatú trpezlivosť. Škorpióna si teda domov priniesol „naostro“.
Michalova záľuba je zjavná na prvý pohľad aj z jeho zovňajšku. Obrázok škorpióna má na tričku. Práve taký istý sa ukrýva aj za kameňom v jeho teráriu. „Dal som si ho objednať u kamaráta, je životaschopnejší ako tie z akvaristiky,“ rozhovoril sa o svojom čiernom kamošovi. Tento druh pochádza z dažďových pralesov, púštne sú sfarbené skôr do červena. Škorpión je známy svojím jedovatým žihadlom. „Tento môj môže ešte poštípať, ale už nemá jed,“ zmieta naše katastrofické scenáre v prípade, že by ušiel. Čo sa týka jeho chúťok, väčšinou si pochutnáva na hmyze, na koníkoch. Michal si ich sám chová. Budúca poživeň sa mu hemží v dvoch „akvarkách“. Spáril samičku a samčeka, dnes má ich potomstvo už takmer tri mesiace a stále ešte dorastá. Ako sa dozvedáme, škorpión nemá až taký veľký apetít, v lete skonzumuje hruba 10 koníkov za tri týždne, v zime 5 za mesiac. Korisť cvakne klepietkami a ham, je po ňom. Ostňom na chvoste bodá väčšie živočíchy v prípade sebeobrany. Nepohrdne ani pavúkmi, v lete mu ich chytali a nosili deti z okolia. Keďže jeho pôvodná domovina je vo vlhkom prostredí, každý druhý deň mu musí jeho pán rosiť interiér pomocou rozprašovača. Narastie do dĺžky 15 centimetrov - bez chvosta, ktorého dĺžka sa takmer vyrovná dĺžke tela.
Michalovi sa jeho tichý a skôr plachý priateľ páči, aj keď si vyžaduje väčšiu starostlivosť ako pavúky, ktoré prežili aj mesiac bez muchy. Je naň patrične hrdý, veď nie každý sa môže pochváliť takýmto „krásavcom“. Rozmýšľa však, že v budúcnosti sa vráti opäť k rybkám, ktoré nie sú náročné na starostlivosť. A možno si zasa zadováži nejaký „extra“ kúsok pre radosť. Žeby chobotničku? O poschodie nižšie býva Michalov bratranec Mirko Capek, ktorý ukrýva vo svojej izbe ďalšie „čudo“. Je ním zelený, prípadne zelenohnedý až hnedý chameleón. Je jedinečný nielen meniacim sa sfarbením, ale aj tým, že každé oko má schopnosť samostatne, nezávisle od druhého sledovať okolie. Aj Mirko si spolu s chameleónom chová aj koníkov na kŕmenie. „Zjedia všetko, jablká, strúhanku, rožok, mrkvu, dokonca aj novinový papier,“ opisuje nepreberavých jedákov. „Keď ho podávam chameleónovi, posypem mu ho najskôr práškovými vitamínmi,“ dozvedáme sa o spôsobe servírovania hlavného jedla. „Hneď vystrelí svoj lepkavý jazyk a ním uchopí koníka. Má ho dlhý skoro ako celé telo. Zje 5 aj 8 koníkov za deň. Na nete som sa však dozvedel, že môže jesť napríklad aj jablká, tak už je to s kŕmením lepšie.“
Počas celého dňa má nad teráriom rozsvietené svetlo a pravidelne ho rosí, pretože chameleón prijíma vodu z kvapôčok na listoch rastlín. Môže aj poštípať, ale Mirkovi sa to ešte nikdy nestalo. Vyzerá veľmi spokojne. Mladší brat Marián si zasa chová škrečka a andulku, ktorá je v ich byte už ako doma a voľne si lieta. Veru, v tomto rodinnom dome „to žije“ po všetkých stránkach, najmä keď sa popoludní domov vrátia školáci a kamaráti nedajú pokoj zvončeku pri dverách. Tie sa niekedy nemajú kedy ani zatvoriť. Okrem ruchu nechýbajú však v tomto príbytku ani vzájomná úcta, dobroprajnosť a svornosť. Asi preto na tomto mieste radostne prekypuje život a okrem ľudí to cítia aj zvieratá.
