Článok pokračuje pod video reklamou
Dôvodom sú tradície, ktoré v tejto kysuckej obci stále dodržiavajú. Podľa miestneho pamätníka Antona Pastvu zvyk pochádza ešte z pohanských čias. „Opice“ sa veľmi skoro ráno zamaskovali, aby ich ľudia nepoznali. Masky predstavovali muža a ženu, tretí, často nezamaskovaný, bol nosič, ktorý nosil košík a vyberal doň vajíčka, prípadne iné darčeky, ktoré dostávali v jednotlivých domoch. Niekedy to boli aj peniaze. Korbáč slúžil tiež na to, aby sa jednotlivé opice, ktoré boli zároveň sokmi, odháňali. Ľudí šibali iba zriedkavo, skôr symbolicky. Pri týchto obchôdzkach sa takto zmaskované „opice“ striedali v predávaní rôznych výrobkov (varešky, stužky, drevené lyžičky a iné drobnosti), pomocou ktorých si chceli zarobiť.
Počas Veľkonočného pondelka boli ľudia štedrejší, takže keď opice dobre ponúkali svoj tovar, mali aj lepší zisk. Niekedy so sebou vozili detský kočiarik s bábikou. Ak mali v niektorom dome staršieho syna, ukazovali mu bábku, vraj je to jeho dieťa, preto by sa mal rýchlo oženiť. Tento zvyk nemal nič spoločné s tradičnou veľkonočnou oblievačkou a šibačkou, bolo to akési pohanské vítanie jari (podobné ako vynášanie Moreny). Bol spojený so snahou vtipne si niečo zarobiť. Toľko história. Aj tohtoročné opice sa nezaobišli bez kočiarika, starého kufra či tašky. Keďže chodili oveľa skôr ako šibači, už skoro ráno boli niektoré dobre pod parou. Žienky vedia, o akú tradíciu ide, a tak sa nečudovali, keď im z domu odišla jedna opica a naspäť sa vrátili dve...
