.
Informovanosť napríklad o tom, že pri všetkých výskumoch uvádzame zdravie ako najvyššiu hodnotu, napriek tomu to duševné podceňujeme. A pritom sú to spojené nádoby, dve strany jednej mince. Duševné choroby sú na treťom mieste medzi tými, ktoré spôsobujú invaliditu. Očakáva sa, že do roku 2020 bude depresia najvýznamnejšou príčinou chorôb v rozvinutých krajinách. V EÚ zomiera v dôsledku samovrážd viac ľudí ako pri dopravných nehodách, vraždách či na AIDS. Ďalšie problémy má spoločnosť s tým, ako sa správame k duševne chorým. Napriek zlepšeným možnostiam liečby a dobrému vývoju v psychiatrickej liečbe (percentuálne je vyliečiteľných rovnaké množstvo chorôb duševných ako telesných), ich stigmatizujeme a vylučujeme zo života.
Klinického psychológa z čadčianskej nemocnice s poliklinikou Ivana Zbojana sme sa spýtali, ako sú na tom s duševným zdravím Kysučania. Podľa neho je v súčasnosti najväčším problémom zvládanie stresových situácií, týkajúcich sa existenčných problémov, strachu o rodinu, blízkych, zdravie. „Ak hovoríme o zdraví, je potrebné brať do úvahy nielen telesný stav, tiež zdravý spôsob života. Pomoc je dostupná, avšak len približne dvadsať percent ovplyvňuje zdravotná starostlivosť špecialistov (psychiatrov, psychológov a ďalších odborníkov). Zmysluplne tráviť voľný čas a starať sa o svoje zdravie nie je žiaden luxus, ale nutnosť. Vo svojej praxi sa často stretávam problémami, ako je nespavosť, depresie, úzkosť, nezvládané stresové situácie, krízové stavy, bolesti, disharmónia, konflikty, traumy či strach.
Žiadne zo spomínaných ťažkostí sa nevyhýbajú ani pacientom z Kysúc. K špecifikám tohto regiónu patrí narušená súdržnosť rodinného spolužitia. Jedným z dôvodov je, že živitelia rodín často odchádzajú za prácou mimo regióna, nezriedka do vzdialeného zahraničia. K tomu sa viažu existenčné obavy o blízkych. Kysuciam sa nevyhýbajú ani civilizačné „výdobytky“, ako sú alkoholizmus, fajčenie a ďalšie „pozitíva“ západného štýlu myslenia – materializmus, narušené medziľudské vzťahy, tzv. „mobbing“, šikanovanie v práci, jej nedostatočné oceňovanie a prevládajúce nadmerné zameranie na materiálne hodnoty, ktoré deformujú medziľudské vzťahy a hodnotový systém najmä u mladých ľudí.
Strata perspektívy životných cieľov vedie často k takzvanému „užívaniu si“ a praktizovaniu života „zo dňa na deň“,“ vysvetľuje psychológ. Dodáva, že treba vyhľadať odbornú pomoc skôr, než sa rozvinú a zafixujú príznaky, ktoré vplývajú na duševné zdravie. V oblasti duševného zdravia dochádza v posledných rokoch k nárastu duševných ťažkostí. Prognózy hovoria, že v roku 2020 bude trpieť každý druhý človek depresiou. Podľa I. Zbojana každý človek raz za život prežije jednu veľkú depresiu. V súčasnosti možno hovoriť o náraste duševných porúch a ťažkostí, doslova o akejsi epidémii. Ako hovorí psychológ, dôležité je neostýchať sa a hľadať pomoc pri prvých varovných príznakoch.