Ela a Hop si do Krásna svoj povestný kufrík nedoniesli, mali však čo deťom ukázať. A že najmenší obyvatelia mesta boli naozaj zvedaví, veď predsa také hviezdy nestretajú na ulici každý deň, svedčí aj to, že sa v ten deň zaplnila kinosála krásňanského „kulturáku“ na prasknutie. Samozrejme, že obecenstvo netvorili iba deti, ale aj ich rodičia, ktorí sa tvárili ako doprovod, ale pritom sa sami v kútiku duše tešili, že sa aspoň na chvíľu vrátia do svojich detských čias. Veď z rozprávok a programov pre deti sa akosi vyrásť jednoducho nedá. Kto sú vlastne títo dvaja zabávači detského publika? Vieme len toľko, že sa volajú vlastnými menami Katka Aulitisová a Ľubo Pikor. Sú manželia a majú spolu dve dcéry. Na ostatné sme sa ich spýtali pred predstavením v šatni.
Kto je vlastne Ela a Hop? Ako vznikli?
- Ľubo: „To, že sa naša dvojica vôbec narodila, je zásluha tuto mojej kolegyne Katky, ktorá jej vymyslela aj názov, teda Elá, hop! Podnietil ju však fakt, že nás asi pred desiatimi rokmi oslovila televízia, aby sme vymysleli nejaký námet na program pre deti. “
Prečo práve Elá, hop! a Ela a Hop?
- Katka: „Ela sa volá moja sestra. Celé spojenie, elá, hop!, je vlastne taký pokrik v cirkuse. Keď idú totiž cirkusanti skočiť nejaké salto, povedia: „Elá, hop!“ a skočia. Tým pokrikom si vlastne dodávajú odvahu. A v tom je celá pointa. Deti, keď skáču cez televíznu obrazovku do nášho kufríka, tiež si takto dodávajú odvahu.“
Čo hovoria na vaše vystúpenia vaše dve dcéry?
- Ľubo: „Jazmínka a Linduška sú už v podstate dospelé. Keď boli malé, chodili s nami na vystúpenia a veľmi sa im to páčilo. Dnes už nám dokonca píšu scenáre.“
Prečo ste si vybrali práve divadlo pre deti? Vedia byť Ela a Hop aj vážni?
- Katka: „Asi preto, že sme obidvaja študovali „bábkarinu“ v Prahe, kde sme aj na seba narazili, a ešte preto, že pre deti je málo dobrých programov. Krédo mnohých: „Veď je to len pre deti, to stačí, to je dobré,“ nie je v žiadnom prípade naším krédom. Snažíme sa aj deťom priniesť kvalitnú kultúru. Ale robíme aj jedno predstavenie pre dospelých s pánom Milanom Sládkom. Ľubo aj hral v niekoľkých vážnejších predstaveniach. Občas hráme aj vážne a pre dospelých. Ale my ako divadlo, lebo my dvaja sme vlastne divadlo PIKI, hráme pre deti.“
- Ľubo: „Aj keď sa na našich predstaveniach väčšinou diváci zabávajú, všetko sú to vážne veci, v ktorých riešime vážne detské problémy. Napríklad ako nebyť dospelý v Pipi Dlhej Pančuche a podobne.“
Ešte posledná otázočka. Ako sa vám páči na Kysuciach?
- Katka: „Tu, vo vašom regióne, sa nám veľmi páči. Nie sme tu prvýkrát a radi sa tu vraciame. Dokonca, keď sme tu boli minulé leto a videli sme tie úžasné hory, lazy a prírodu, neodolali sme a prenajali si malú dreveničku v Oščadnici a ostali na Kysuciach pár dní.“
- Ľubo: „Kysuce sú naozaj nádherná zalesnená krajina
a Kysučania úžasné publikum. Veľmi radi sa tu opäť kedykoľvek vrátime.“
