Len sa tu s ním už stovky rokov nevhodne zaobchádza. Mnohé lokality, ktoré sú ním vysadené, sú z hľadiska klimatického, geologického a geografického preň celkom nevhodné. Lebo inak je to impozantný, vznešený a odolný strom. Samozrejme, vo svojich prirodzených biotopoch. Je to strom, ktorý je priam punktičkársky prispôsobený drsnej vnútrozemskej klíme, chladu a mrazu. Jeho voskom silno potiahnuté listy – ihličky, zabraňujú nadmerným stratám vody, zmrznutiu, ale zároveň umožňujú využívať aj to minimum zimného slnka na fotosyntézu. Voľne rastúci má nádherný, kužeľovitý habitus, priam matematicky presne praslenovito usporiadané konáre, takže z výšky vyzerá ako zelený kryštál.
Udáva sa, že je to najvyššie vyrastajúci európsky strom. V prirodzených podmienkach, napr. na Sibíri, môže narásť až do výšky 70 metrov a dožiť sa až 500 rokov! Priznám sa, z takéhoto jedinca by bolo človeku úzko pri srdci. Ja som raz našiel peň, ktorý mal 154 letokruhov, čiže smrek mal cca 150 rokov. Musel mať dobrú životosprávu, bol úplne zdravý!
Na tom pni by mohla stolovať menšia svadba! Smrek, o ktorom sa chcem zmieniť, ten také parametre zďaleka nedosahuje, napriek tomu je pozoruhodný. Čím? Pri priam masovom, až monokultúrnom výskyte je to na Kysuciach jediný smrek, ktorý má výsadu štátom chráneného stromu! U starých národov, ktoré sa so smrekom stretli (na britských ostrovoch bol prakticky neznámy), mal smrek silný spirituálny aspekt.
Východní Slovania napríklad verili, že v najstaršom smreku žije kráľ lesa. Je to strom obdivuhodný a plný magickej sily. Avšak to, čo sa váľa na kysuckých skládkach, to rozhodne nie sú reprezentatívne exempláre rodu Picea, čiže Smrek. A žiaľ, nie je ním ani kráľ kysuckých smrečín. Nachádza sa v nadmorskej výške cca 850 metrov. To je zhruba spodná výšková hranica prirodzeného biotopu smreka. Priznám sa, trochu ma sklamal. Jeho obvod v prsnej výške 130 cm nad zemou je 314 cm, priemer kmeňa teda presne 1 meter, čo je na ihličnan rastúci v komerčnom poraste dosť. Má divoko rozkonárenú korunu ako každý starý jedinec žijúci v uzavretom lese.Je pomerne nízky, prerástli ho mnohé oveľa mladšie smreky. Zdá sa, že má zlomený čupeľ, ceduľka s označením Štátom chránený strom je vo výške 4 metre. Zrejme podrástol...
Je celý hrčovitý, kôra zatečená živicou, neklamný znak, že je chorý. Kamenný míľnik nesie letopočet 1914. Má teda asi 96 rokov. A je na ňom svätý obrázok, zrejme dosť starý. No i tak bol môj dojem z neho rozpačitý. Napadla ma súvislosť s Andersenovou rozprávkou, že kráľ je nahý. Asi trúchli nad osudom svojich smrekových poddaných. Nuž, čo, budem hľadať kysuckým lesom iného kráľa. Kysuce zrejme tomuto druhu stromov naozaj príliš nesvedčia. Aj keď len veľmi zriedka niektorý zostarne natoľko, aby sme to mohli posúdiť. Kysucké smreky žijú krátko. Presnú lokalitu „kráľa“ neuvediem, aby si ho nejaký príčinlivec hneď nerozrátal na kubíky. Iba prezradím, že v slovenských turistických mapách vôbec nefiguruje. Ale keby ste ho náhodou objavili, určite zaujme aj vás. Lebo darmo, takmer storočný kmeť s divoko rozkonárenou korunou, žijúci spolu s mladšími súkmeňovacami, je predsa len čímsi výnimočný.
Autor: JOZEF MAREC
