Všetci sa náhlia nie preč, ale dovnútra. Je tam totiž čosi, čo by ste inde len ťažko hľadali. Mamutie mláďa. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je živé, žiaľ, ide len o atrapu. Ale dokonalú. Vyrobili ju pracovníci Kysuckého múzea z dreva, polystyrénu, doplnkovým materiálom boli morská tráva či chemlón. Pracovníčka múzea Veronika Šarlinová nás informovala, že v kaštieli otvorili nové stále expozície. Jedna z nich zachytáva najstaršie dejiny Kysúc od mladšieho paleolitu po stredovek. Návštevníci sa môžu zoznámiť so životom človeka v období najstaršieho osídlenia Kysúc.
Nájdu tu nástroje vyrobené z kameňa, ktoré sa používali na lov zvierat, popolnice na pochovávanie mŕtvych, keramiku zo záverečnej etapy existencie sídliska a hradiska. Nechýba stredoveká keramika i pomôcky pre základné životné potreby. Odborný dozor pri inštalácii výstavy mal archeológ Jozef Moravčík zo Žiliny. V kaštieli sme, samozrejme, neobdivovali len mamuta. Tiež sedemcentimetrovú kostenú Madonu či krásne historické šperky. Pri odchode nám nezostalo iné, len skonštatovať, že každá doba má čosi „do seba“. Tá, ktorej sme sa nadýchali v kaštieli, voňala pradávnym mamutom i lovcami, ženami, ktoré sa snažili udržiavať oheň. Krásne a nostalgické....
Autor: IH