Ako hovoria, niet pre nich lákavejšieho miesta na zemi. Každý kút pozemku okolo ich domčeka je precízne upravený. Striedajú sa tu rôzne farby a tvary kvetov. Počas celého roka je čo obdivovať. „Na jar sa zdá, že je záhrada pustá a potom začne postupne všetko vykúkať a kvitnúť,“ rozhovorí sa pán Ján. „Niečo sa tlačí zo zeme a tipujeme, čo to asi tak bude.“ Ešte je na zemi sneh a už im začína kvitnúť vres. Potom nastúpia krokusy, čemerice, hyacinty a jarný festival farieb vyvrcholí záplavou červených tulipánov. Tých pestujú manželia Zajacovci vyše dvoch tisíc. Aj skalka v tomto období prekypuje pestrosťou farieb skalničiek. Neprehliadnuteľná je však ich záhradka najmä v čase kvitnutia azaliek a rododendronov. Majú ich okolo stopäťdesiat a na Kysuciach nemajú pravdepodobne v tejto nádhere konkurenciu. „Máme ich dosť, ale keď vidíme v záhrad-níctve zaujímavú azalku, kúpime si zasa novú sadenicu.“
Neskôr nastúpia okrajníky, ruže a ozdobné kry, ďalej rôzne letničky od výmyslu sveta a napokon šalvie a aksamietnice, kvitnúce až do mrazov. „Sme na dôchodku a tak sa záhradke venujeme intenzívnejšie, ako keď sme chodili do práce,“ hovorí o svojej záľube usmievavá pani Veronika. Ich záhradka však bola upravená a vyparádená vždy. „Každý deň pozeráme, čo už zakvitlo, čo kde vyrástlo a tešíme sa. Kvet musí mať človek rád, vtedy sa mu krásne odvďačí.“ Ich láska ku kvetom je tu všade zjavná a radosť veru zaslúžená. Nie je to len tak, dopracovať sa k takejto kvetene. Neustále je potrebné záhradu zalievať. Zberajú dažďovú vodu zo strechy a každý deň aj 2-3 hodiny napájajú smädné korienky. Najmä azalky sú citlivé na sucho. Potrebujú vlahu. Dozvedeli sme sa, že dokonca menia farby, keď sa prihnojujú. Po odkvitnutých kvetoch je na nich potrebné odstrániť púčiky, aby sa kríčky nesilili rastom semien. Takto vyženú nové „omládky“.
Zaujímalo nás, ako je to možné, že sa rododendronom u nich v kysuckom drsnejšom podnebí tak darí.
„Základom úspechu je dobrá zem a potom stále dostatok vlahy,“ prezradil nám svoje záhradnícke know-how pán Ján. „Rododendrony potrebujú kyslú zeminu okolo 4,5 – 5 pH. My im pri sadení namiešame po tretinách piesok, zeminu a lesnú „hrabanku“. Na tú chodíme do lesa a zbierame ju do vriec výlučne spod borovíc.“ Museli sa to tiež časom naučiť. Keď začínali, priniesli si z Kroměříža mnoho nádherných kanadských druhov. Všetko im však vyhynulo. Začali teda študovať literatúru. Ako sme sa dozvedeli, u nich doma nájdeme všetky možné encyklopédie a publikácie o kvetoch. So svojou radou ale aj činom radi pomôžu aj susedom. Keď sa tu prisťahovali, dlho nečakali a nechali kvetmi rozžiariť svoj kúsok zeme pri domčeku. Postupne začali sledovať, že aj ostatné záhradky vyššie po ceste akosi ožívajú. Pani Veronika hovorí, že má veľkú radosť, keď niekde zazrie z cesty upravenú záhradku. Mnohým ľuďom sa kvety páčia, no nie je to len tak. Tento koníček si vyžaduje veľa práce a v dnešnej dobe aj financií.
V minulom roku vyhrali na Mestskom úrade v Čadci prvé miesto v súťaži o najkrajšiu záhradku. Nie je ťažké uhádnuť, ako naložili so získanou finančnou odmenou. Nešliado prasiatka ani na nové koberce; do záhradky pribudli nové sadeničky. Tým kvetom, ktoré ich tešia už dlhšie, dopriali zasa za odmenu „vitamínový životabudič“ v podobe nového hnojiva. Vo veľkom dome si už gazdujú sami, synovia sú vo svete. Pán Ján sa smeje, že keď sa chcú nájsť, tak na seba „kukajú“. No najčastejšie sa stretnú v záhradke. Tam vždy nájdu spoločnú reč. Počas teplých večerov si posedia vonku. Neďaleko vonia les, odkiaľ sa dlho do noci ozýva nádherný spev vtáčikov. Prichádzajú k nim aj malí noční návštevníci - ježkovia, ktorí „poupratujú“ zvyšky v miske pre mačky. Aj oni sa v tomto kúsku raja veľmi dobre cítia.
