Článok pokračuje pod video reklamou
ských prílb.
Viaceré skvosty si v súčasnosti môžete pozrieť na výstave tohto súkromného zberateľa v Kysuckom múzeu v Čadci a to až do 14. augusta. Okrem „pokrývok“ hláv nechýbajú ani hasičské zástavy, či takzvané „domovenky“. Zberateľ hovorí, že vlastní okolo sto prílb, tie posledné kúpil v starožitníctve v Žiline. Sú z Česka i Slovenska a usudzuje, že sú asi z dvadsiatych rokov minulého storočia. Po ktorých v súčasnosti najviac túži? „Po austrálskych a anglických, asi tak z roku 1900,“ odpovedá. Jozef Malík pracuje ako profesionálny hasič v Hasičskej a záchrannej službe v Čadci. Okrem toho vedie turzovský mladý dobrovoľný hasičský zbor. „Dráčikovia“ pod jeho vedením vyhrali nejednu súťaž. Svojej záľube – zbieraniu starých hasič-ských prílb sa venuje už dlhé roky. Začínal so štyrmi exponátmi. Chytilo ho to v Brne na výstave, ktorá bola venovaná hasičstvu. Zoznámil sa tam s Pavlom Pokoradym z Českého Brezova. Nebol to žiaden nováčik. Vlastnil množstvo prílb z celého sveta. Nakontaktoval ho na zberateľov a tým popohnal Jozefovho koníčka do sveta. Ako prvá pribudla k štyrom pôvodným prilba zo Švajčiarska z roku 1938. Do zbierky mu prispeli aj Kysučania. Jednu dostal z hasičského zboru z Rakovej, ďalšiu od dlhoročného zanieteného hasiča Jozefa Rosinu z Čadce.
V obidvoch prípadoch darcovia vedeli, že sa dostali do správnych rúk. V zbierke má Jozef kúsky z takmer celého sveta. Ameriky, Kanady, Nového Zélandu, Japonska, Singapuru. Tiež Európy, odkiaľ má zastúpenie takmer každá krajina. Rovnako ako klobúk ku dáme, patrí prilba k hasičovi. Zberateľ vysvetľuje, že je najdôležitejšou ochrannou pomôckou. Hasiča chránila oddávna, bez nej by nemohol ísť likvidovať požiar. Každá krajina má svoj vlastný štýl. Tradičné prilby podľa jeho slov už zanikajú. V jeho zbierke nie sú len historické, tiež súčasné. Jedna z nich je dokonca prederavená. Priniesli ju vojaci Umprofor z bývalej Juhoslávie. Mal ju na hlave požiarnik, ktorý padol pri likvidácii požiaru v čase srbsko-chorvátskej vojny. Sú v nej tri dierky, v jednej sa našiel aj náboj. Vo vitríne jeho bytu, kde majú inak prilby svoje stále „sídlo“, nájdeme aj tie z II. svetovej vojny. K požiarnikom sa mnohé dostali potom, ako ich zobrali mŕtvym vojakom, prestriekali a zmenili funkčnosť na hasičské. Klub zberateľov hasičských prílb sídli na Novom Zélande. Jeho členom je aj Jozef Malík. Pravidelne mu posielajú adresáre, spravodajcov a ďalšie potrebné informácie. A ako sa prilby vymieňajú? Podobne ako pri iných inzerátoch. Posiela sa „podobienka“, teda fotografia.
Jozef vie o svojom koníčkovi veľmi pútavo rozprávať Na Slovensku skutočne nie je veľa takýchto špecialistov. Okrem prílb zbiera turzovský hasič aj identifikačné nášivky, takzvané „domovenky“, ktoré zdobia rukávy uniforiem. V súčasnosti ich má okolo 1200. Sú opäť z rôznych kútov sveta. Zastúpené sú krajiny ako Portoriko, Brazília, Nový Zéland, Singapur či Japonsko. Makiet hasičských áut má okolo osemsto a stále ich pribúda. Nejde však o lacnú záležitosť. Ukazuje na posledné, ktoré mu pribudlo a ktoré vyšlo na dve tisícky. Ani to mu nestačí. V jeho zbierke sú tiež hasičské striekačky. Dve konské, jedna dvojkolesová motorová a jedna prenosná motorová. Je aj spolumajiteľom krásneho autíčka Škoda hasič 505 z roku 1928. Všetky exponáty, ktoré zbiera, má v láske. Tú vidieť aj keď nám ukazuje prilby. Vôbec ho nezaskočíme s otázkou, na čo slúžili takzvané kohúty. Vraj jednak na ochranu hasičovej hlavy, keby na prilbu spadol nejaký ťažký predmet, zároveň určovali aj jednotlivé posty. Podľa kohúta sa teda dalo jednoznačne určiť, či išlo o hasiča, veliteľa, alebo napríklad zborového doktora. Hasiča Jozefa sa pýtame, či neplánuje zbierku obohatiť napríklad o šable či sekerky. Krúti hlavou, zatiaľ vraj nie. Nuž vidíte, a vy ste si možno mysleli, že nepatrí k skromným. On sa však drží len svojho obľúbeného artiklu...
