záujem.
Dražbou budovy získal súkromný podnikateľ. Pre občanov to však znamená komplikáciu v prístupe na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý premiestnili na cestu k tazvanej „malej zastávke”. Súkromník priestory v budove prenajíma napríklad aj pre čínske obchody. Okná na prízemí sú zabednené, polepené reklamou. Ľudia sa nad vzhľadom historickej budovy štátnej správy pozastavujú. „Keď sme budovu získali, chceli sme ju poskytnúť najskôr na prenájom obvodnému úradu, aby slúžila pôvodnému účelu,” osvetľuje svoje podnikateľské zámery súčasný majiteľ. Odpoveď však bola negatívna. Oslovili s ponukou priestorov napríklad aj súdnictvo v Čadci. Podnikateľ tvrdí, že by rád vyšiel v ústrety obyvateľom, no zatiaľ nenašiel záujem o prenájom v radoch štátnej a verejnej správy. Ako hovorí, budova je riešená vhodne napríklad aj pre potenciálny dom dôchodcov, keby sa našiel prevádzkovateľ. Historik Kysuckého múzea Ivan Žilinčík priznal, že pri pohľade na budovu ostal zhrozený.
„Bola postavená v roku 1932 pre štátnu správu, ktorej slúžila dlhé roky. Je veľkou smolou, že centrum Čadce za posledných tridsať rokov stráca, až na svetlé výnimky, svoju historickú architektúru. Teda svoju tvár. Akoby tu chýbala premyslená koncepcia. Je mi to ľúto, že Čadca je oproti iným mestám či obciam v postoji k historickým budovám niekde na chvoste.” Vedúci Oddelenia dopravz a stavebného poriadku na MÚ František Ščury podotkol, že „Čadca v podstate nemá svoje historické jadro, ako je to v iných mestách”. Podľa jeho slov sa ochranný režim týka len niektorých budov, ktoré sú zaradené do zoznamu historických pamiatok ministerstva kultúry. Ich rozhárané rozmiestnenie a absencia architekta v meste majú za následok aj jeho súčasný vzhľad. Podľa Ščuryho je potrebné otvoriť diskusiu a zaradiť aj ďalšie budovy s historickou hodnotou do tohto zoznamu. „Dali by sa ľahšie vybaviť aj dotácie potrebné na ich sanáciu. Tiež treba dotvoriť s odborníkmi potrebnú koncepciu architektúry centra mesta, aby sa zosúladili dané možnosti s potrebami moderného mesta,“ povedal. Na okolnosti zmeny využitia budovy v centre sme sa opýtali prednostu MÚ Jána Husára.
Ten nám jej predaj zdôvodnil tým, že bola pre mesto prebytočná a jej udržiavanie vysoko nerentabilné. Podľa jeho slov bola v katastrofálnom technickom stave a vyžadovala si mnohomiliónovú investíciu. Chýbajú tu taktiež parkovacie plochy, ktoré znižujú jej lukratívnosť. Ponúkli ju na odpredaj aj štátu, ktorý však neprejavil záujem. Za vyše 18 miliónov korún ju získal nový majiteľ. „Keďže si neplnil záväzky voči banke, vydražil ju ďalší majiteľ, ktorý pristúpil k rekonštrukcii. Boli by sme radi, keby do nej zainvesoval, aby nejako vyzerala. Bývalý obvodný úrad nám platil 250 korún ma meter štvorcový, táto suma bola regulovaná zo zákona. Nepokrývala nám však náklady na údržbu a na budovu sme doplácali. Úrad práce si našiel vyhovujúcejšie priestory, rovnako aj obvodný úrad. Využitie objektu je teda v rukách nového majiteľa,“ hodnotí situáciu Husár. Podľa jeho mienky sú obchody a reštaurácie na pešej zóne bežným javom. Vedel by si však na tomto mieste predstaviť aj reprezentačný hotel vyššieho štandardu s kongresovými priesormi, ktorý v centre mesta chýba.