Článok pokračuje pod video reklamou
Stredom dolinky preteká potok. Veselo zurčí, keď sa prepletá vŕbovým porastom, ale dokáže sa aj rozbesnieť, najmä po búrke, lebo vtedy zaprší viac ako treba a vody sa v okamihu pozbiehajú zo všetkých strání, zo všetkých okolitých svahov. Po oboch stranách cesty sa ťahajú trávou zarastené prielohy, niekdajšie gazdovské záhony. Nad nimi visí les, ktorý aj tu pokladajú za raj hubárov. Posledné domy tejto mestskej časti sa končia U Baranca, nasleduje dolinný úsek, končiaci sa zahradkárskou oblasťou a osadou U Hacka, v ktorej kraľujú predovšetkým chalupári. Hotová idylka! Ticho a spev potoka. Úsek je chránený pred vetrom, a tak počas horúceho leta tu dokáže teplota vystúpiť až na štyridsať Celziových stupňov. V sparných dňoch pri potoku bzučia komáre a ovady.
V noci sa vzduch rýchlo ochladí – tento teplotný výkyv spôsobuje studený potok, takmer horská bystrina. Prechádzali sme cez dolinu, a keďže pálilo slnko, snažili sme sa pri pešej chôdzi využívať tiene starých vŕb, ale aj briez a smrekov. Všetko okolo spalo v mdlom popoludní. Aspoň sa nám tak zdalo. Zrazu sa však začali všade ozývať podivné zvuky. Odrážali sa od lesa a príkrych svahov. Najskôr sme počuli tiché vrčanie motora, potom zakvílila motorová píla a do toho sa miešali ľudské hlasy. Čím viac sme sa blížili k otvorenému priestranstvu kdesi uprostred doliny, tým sa ich intenzita zvyšovala. Za zákrutou sa našim očiam už otvorilo hotové stavenisko. Jeho stredobodom bola masívna pyramída z dreva. Vojana alebo svätojánska vatra! Ako sme sa dozvedeli, túto vatru už tradične stavali miestni nadšenci na čele s Milanom Hackom. Ten sa postaral o mechanizmy a celkovú organizáciu práce.
Pomáhal mu Miroslav Čimbora, ktorého firma Mi-Pe plast – plastové okná, dvere Čadca prispela na stavbu. Do práce sa zapojili aj mládenci z Kalinova, no tiež priamo z mesta. Už vlani tu mali nadrozmernú vojanu – merala vyše desať metrov. Teraz sa rozhodli, že sa pri stavbe pokúsia vytvoriť slovenský rekord – zamýšľali vybudovať vatru, ktorá by dosiahla hranicu dvadsiatich metrov! Tento výkon chcú dokonca zapísať do Guinessovej knihy rekordov. Stavba naozaj priam vyrážala dych. Už základňa bola hodná obdivu, veď merala sedem krát sedem metrov. Guľatinu naväzovali jednu na druhú, nepoužili žiadny klinec. Vnútro stavby vyplnili drevnou hmotou, odpadom, bez gumených pneumatík, ako sa to pri podobných príležitostiach robí. Išlo teda o výsostne ekologickú stavbu. Vatra sa rozhorela cez víkend a sprevádzala ju veselica.
