Článok pokračuje pod video reklamou
Aj keď vraj za pomoci samotného vodiča. Ten musel, ako hovoria vtipy o trabantoch, vystúpiť z auta a pomohol motoru tak, že ho odbremenil od svojej váhy. Obyčajne sa k nemu pridali aj ostatní členovia posádky. Činila sa tak celá rodina! O tom, že toto auto, ako sa hovorí, nevymrelo, a že má stále svojich majiteľov, svedčí aj víkendové stretnutie trabantistov v našom okresnom meste. Zorganizovali ho Mesto Čadca pod záštitou primátora Jozefa Vražela spolu s čadčianskym Trabantklubom. Ako nás informovali prezident tohto motoristického klubu Gustav Švábik, známy umelecký sochár a maliar, a jeho tajomník Michal Zelník, bol to vlastne prvý ročník podujatia s medzinárodnou účasťou po minuloročnom skúšobnom nultom ročníku. Stretli sa na ňom milovníci trabantizmu z Čadce, Kysuckého Nového Mesta, Žiliny, ale mohli ste tam vidieť aj topoľčianske „ešpézetky“. Dokonca na zraz zavítali aj Moravania z Frýdku-Místku na svojich farebných štvorkolesových tátošoch.
Takto sa všetci plánujú stretávať každý rok. Uplynulú sobotu sa zišlo v Čadci dvadsaťosem starých motorových tátošov. Tieto pôvodné značky si uchovali vo svojom vlastníctve nadšenci motoristických tradícií a motorizmu ako takého. Bola to paráda, keď po okružnej jazde Čadcou vyštartovali autá smerom na dolné Kysuce. Pestrý rad farebných karosérií sledovali náhodní motoristi i chodci a trabantisti ich na odvetu zdravili trúbením klaksónov. Ich zvuk sa ozýval po celej doline. Autá vpredu doprevádzala hliadka čadčianskej Mestskej polície. Takto sa trabanty dostali do Krásna nad Kysucou. Zhromaždili sa na parkovisku pred kultúrnym domom a mestským úradom. Organizátorov i účastníkov peknej akcie privítal primátor mesta Jozef Horník. Zhromaždení zvedavci, ktorí o podujatí vedeli už skôr, si mohli dôkladne poprezerať tieto starobylé autá. Niektorí vodiči im dokonca dovolili, aby nazreli aj pod kapotu, kde je uložený ten slávny motor, o ktorom sa za bývalej éry toľko rozprávalo.
Keďže už servisy pre trabanty dávno zanikli, ich majitelia si robia všetky opravy i úpravy svojpomocne a na podobných stretnutiach si navzájom vymieňajú rady a názory. Kto má šťastie, môže takto získať aj súčiastku do svojho auta, ktorú práve potrebuje. Ich spoločné stretnutia však nie sú len o samotných autách. Trabantisti sú veľmi spoločenskí a priateľskí ľudia a na takýchto akciách sa dokážu veľmi dobre zabaviť a rozptýliť a získať tak potrebného ducha do svojej ďalšej činnosti. Motorizovaný konvoj áut si to po zástavke v Krásne nasmeroval hore bystrickou dolinou. Zastavil sa len na parkovisku v Novej Bystrici. Tu zhromaždených pozdravil starosta Milan Kotvas a zároveň ich pohostil pravým ovčím syrom, chutnými oštiepkami a čerstvou žinčicou. Tu sme mohli zistiť, že trabantisti sú zhovorčiví ľudia. Všeličo nám o svojich štvorkolesových miláčikoch porozprávali. Štefan Hanuliak z Čadce kúpil svoje autíčko pred šestnástimi rokmi a dodnes na ňom jazdí. Predtým mal Škodu 1000, ale keďže sa jeho rodinka rozrástla a potrebovali viac priestoru, vymenili „škodovku“ za trabant. Hovorí, že je to veľmi spoľahlivé auto. Keďže majú aj spolu s manželkou radi turistiku, prejazdili na ňom aj s deťmi, celé bývalé Československo.
Trabantista Milan Maňák pochádza z maličkej obce Krnča pri Topoľčanoch. Kvôli povinnostiam prišiel však na zraz na svojej vyblýskanej motorke značky Yamaha. Je však tiež veľkým fanúšikom už toľko spomínaného autíčka. A to hlavne pre jeho jednoduchšiu údržbu a nižšiu spotrebu paliva. Prezident klubu Gustáv Švábik k tomu dopĺňa: „Viesť trabant je ako letieť v balóne. Žiadna počítačová technika, len človek a stroj v symbióze.” Najmladším členom čadčianskeho Trabantklubu je bezpochyby trinásťročný Martin Židuljak zo Žiliny. Kým sa iní jeho rovesníci obzerajú po vyleštených „športiakoch“, jeho zaujal práve tento malý veterán. Moderné autá sa mu jednoducho nepáčia. Prvýkrát uvidel trabant zblízka na pred niekoľkými rokmi v Nitre, a tak sa mu zapáčil, že odvtedy sa stal stúpencom myšlienky trabantizmu. Ako nám prezradil, doma má už tri autá tejto starej značky. Časť financií na ne si našetril sám a niečo doplatil aj jeho otec, ktorý aj doprevádza svojho syna na zrazy a stretnutia. Predsa len, Martin si musí na „vodičák“ niekoľko rokov ešte počkať.
Cieľovou stanicou sobotňajšieho zrazu trabantistov bolo Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Tam mali všetci opäť príležitosť sa porozprávať a podozvedať sa novoty okolo tohto krásneho koníčka. Venujú sa mu ľudia rôznych profesií: lekári, umelci, rôzni remeselníci, študenti a v prípade Martina Židuljaka, môžeme hovoriť o tom, že členovia trabantklubov si získavajú srdcia už aj detí. Je to dobré znamenie. Kto si váži peknú tradíciu a dokáže ju primerane oživovať, ten si zasluhuje úctu a podporu. Trabantklub Čadca sa už teraz teší na ďalší ročník zrazu v budúcom roku.
