Diváci posielali svoje priania do televízie, tá sa snažila niektorým sny splniť. Radosť, ktorú vyčarili na tvárach snívajúcich, bola neprehliadnuteľná. O čo je však krajšie, keď ich splní osoba, ktorá je vášmu srdcu najmilšia. Mirka Gomolová z Čadce také šťastie zažila. Jej manžel Pavol sa rozhodol zniesť Mirke doslova „modré z neba“. Chcel splniť jej sen z detstva. Dnes má už Miroslava šestnásťročnú dcéru, ale keď bola sama malým dievčatkom, často trávila prázdniny u starých rodičov na kopaniciach U Hacka. Osada patrí do katastra mesta Krásno nad Kysucou. Príroda je tam nádherná, čistá. Keď sa tam vyberiete cez týždeň, nenájdete tam ani človiečika. Iba celkom hore na samom konci býva ešte jedna rodina. Ostatní obyvatelia osady už pomreli alebo „zliezli“ dole do mesta. Počas víkendov to tam však ožije. Chalupári, ako sa zvyknú sami nazývať, si tam chodia liečiť unavené kĺby i duše.
V čase, keď tu Mirka chodila na prázdniny, bol Hackov obývaný. Skoro v žiadnom dvore nechýbala kravička či iný statok. Ľuďom nebolo zaťažko schádzať na nákup dole do dediny. Chodili vraj raz do týždňa. Potrebný nákup si uložili do plachietky a tú si uviazali na chrbát. Často bolo vidieť starú babičku, hrbiacu sa pod nádielkou na chrbte, ktorá bola takmer taká ťažká, ako ona sama. Aj starí rodičia Mirky takto žili. Do domčeka v lone prírody sa tešila celý školský rok. Darmo, tam jej bolo najlepšie.
Nad hackovskými chalupami je malý lesík, z ktorého keď vyjdete, rozprestrie sa pred vami širokánska pláň. Jej koniec z jednej strany ohraničuje samotná obloha, z druhej ďalší les. Zelené okraje vypĺňajú betónové „bunkre“, z ktorých sa počas druhej svetovej vojny strieľalo. Pre deti, a najmä chlapcov, je to veľká atrakcia. Miroslavu Gomolovú však najviac zaujala práve zelená pláň. Vždy si sadla na jej okraj a snívala, že na nej cvála na koni, presne tak, ako Popoluška v rozprávke. Koníky milovala odjakživa. Keďže vlastného mať nemohla, chodievala na rôzne ranče a do jazdeckých klubov. Ako nám prezradila, často namiesto do školy „zablúdila“ práve ku svojim koníkom.
A do Hacka chodievala snívať. Na lúke dokázala presedieť aj celé hodiny. Túžba jazdiť po hackovských lúkach Mirku neopustila ani v dospelosti. „Keď som však pred desiatimi rokmi spadla z koníka a mala som veľmi ťažký úraz, myslela som si, že sa mi už sen nesplní nikdy,“ rozhovorí sa nadšená jazdkyňa. Na koňa sa totiž potom neodvážila sadnúť celých desať rokov. „Po čase som navštívila jazdecký klub v Rakovej. Najskôr som sa chodila na koníky len pozerať, neskôr som sa skamarátila tuto s Rebekou,“ pohládza hnedú kobylku po hlave. A práve na ňu sa odvážila po mnohých rokoch vysadnúť. Takže sa niet čo čudovať, že práve ona dostala privilégium byť súčasťou Mirkinho sna. „Manžel je veľmi zlatý. V jeden večer mi povedal:„Čo keby sme tento rok nešli k moru, ale požičali by sme si na deň koníka, aby si mohla precválať ten hackovský kopec?“ Bolo to od neho veľmi milé. Naozaj ma to veľmi dojalo,“ hovorí so slzami dojatia v očiach. Plnenie sna naplánovali na jednu júlovú nedeľu. Pozvali celú rodinu, rodičov, babky, súrodencov, sesternice a bratrancov, ujov a tety... Veď sny sa neplnia každý deň. Mirke robila spoločnosť aj inštruktorka Katka Žáková.
Obe sa počas nedeľných Mirkiných návštev klubu skamarátili. Hnedej Rebeke robil spoločnosť biely Denis. Okrem týchto dvoch haflingerov majú v jazdeckom klube v Rakovej ešte ďalších deväť koníkov. Po rozsiahlych hackovských kopcoch si však zajazdili práve Rebeka a Denis. „Je to nádherný pocit voľnosti, človeku akoby narástli krídla,“ hovorí z chrbta Rebeky šťastná Mirka. Tá do jazdectva zasväcuje aj svoju šestnásťročnú dcéru Simonku. Počas nedele si to však vyskúšala celá rodina. Najviac sa koníkom potešili asi deti, medzi nimi aj Mirkina neter Kristínka. Tá sa od koníkov takmer po celý čas ani nepohla. „Mirka vlastne zabila dve muchy jednou ranou. Splnila si svoj veľký sen a koníkmi urobila veľkú radosť aj nám ostatným,“ dodáva Mirkina mama Jolana Galvánková.