Svedčí o tom, že knižka vzbudila záujem čitateľov a to je to najlepšie, čo si môžu jej tvorcovia želať. No ďalší záujemcovia o ňu, ktorí by sa mohli objaviť práve vďaka jej čerstvému oceneniu, budú asi sklamaní. Dozvedeli sme sa, že sa síce uvažuje o jej dotlači, je to však dosť komplikovaný a nákladný proces, takže nie je isté, či sa podarí. Zatiaľ sa teda budú musieť spoľahnúť na výpožičky v Kysuckej knižnici. Napriek tomu sme oslovili autora textovej časti, publicistu Ruda Geráta. Zaujímalo nás, ako prebiehala príprava a čo všetko jej predchádzalo. „Zámer na prípravu knižky o čadčianskych pľacoch vznikol vzápätí po vyjdení monografie o meste Čadca, kde chýbali podrobnejšie informácie o okrajových častiach mesta. Pritom tam žije tretina obyvateľov Čadce a pľace sú jej špecifickým fenoménom, ktorým sa odlišuje od ostatných miest. Na výzvy k poskytnutiu informácií reagovalo jedenásť spolupracovníkov, vďaka ktorým som získal podklady o dvadsiatich pľacoch.
V Čadci ich však je sedemdesiatpäť. Všetky ostatné som musel osobne ponavštevovať,“ hovorí autor. Hľadal tam ľudí, ktorí by vedeli o svojom pľaci povedať niečo zaujímavé. Nebolo ich veľa, ale vďaka nim sa do knižky dostali viaceré pozoruhodnosti. Najväčším zážitkom bolo rozprávanie osemdesiatročnej pani Agnesy Čilovej z pľacu U Sedliaka, ktorá počas svojho života prešla naozaj krížovou cestou utrpenia. Postupne stratila všetkých troch synov, medzi nimi aj nádejného futbalistu Vladimíra. Cenné boli aj zážitky Jozefa Kubicu z Drahošanky, objaviteľa známeho horelického pokladu, ktorý prežil hrôzy vojny. Na jednej fotografii, ktorú do knižky poslala pani Anna Rojčeková, pochádzajúca z Kýčery, objavil jej autor Miroslav Golis ju samú ešte ako dieťa pri poľnej kolíske na roli pri kopaní zemiakov. Farebnými fotografiami, najmä zábermi z lietadla, zatraktívnil knižku Jaroslav Velička. Všetko dohromady vytvorilo zaujímavý celok, ktorý priaznivo prijali jeho adresáti-čitatelia z Čadce. Potvrdili to svojimi hlasmi, vďaka ktorým získala knižka titul Kniha Kysúc.
Autor: IH