Nedeľa, 1. november, 2020 | Meniny má Denis, DenisaKrížovkyKrížovky

RYBÁRI PODALI TRESTNÉ OZNÁMENIE

Členovia Slovenského rybárskeho zväzu sú maximálne pobúrení. Dôvodom je stavba „Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie Horných Kysúc“. Hovoria, že nejde o ekologickú stavbu, ale devastáciu tokov.

Podali trestné oznámenie na políciu a informovali Obvodný úrad životného prostredia v Čadci, pretože v koryte Čierňanky, kde momentálne žijú pstruh potočný a lipeň, sa realizovali minulý týždeň výkopové práce. Na Obvodnom úrade životného prostredia v Čadci nám povedali, že ide o povolenú stavbu, robila sa tam prekládka cez potok, ukladalo potrubie. „Polícia po preverení oznámenia zistila, že k uhynutiu rýb nedošlo, na priekop rieky je vystavené povolenie, spisový materiál posielame na Obvodný úrad životného prostredia v Čadci,“ informovala nás krajská policajná hovorkyňa Jana Balogová. Rybári však tvrdia, že stavba je zo strany štátu, respektíve kontrolných orgánov a samospráv, absolútne nezvládnutá.

Skryť Vypnúť reklamu

Rybári podali aj trestné oznámenie Stavba Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie Horných Kysúc je tŕňom oku ochrancom životného prostredia, najmä však rybárom. Tí tvrdia, že stavba je zo strany štátu, respektíve kontrolných orgánov a samospráv, absolútne nezvládnutá. „Od začiatku realizácie stavby nás na kontrolné dni nikto neprizval, ako keby naša organizácia neexistovala. Pritom správca toku, tiež Obvodný úrad životného prostredia dobre vedia, že Slovenský rybársky zväz hospodári na vodných tokoch, z ktorých sú vytvorené rybárske revíry. Keď dôjde k uhynutiu rýb, vtedy okamžite vedia, koho treba zavolať, aby ich pozbieral. Myslím si, že celá stavba je absolútne nezvládnutá zo strany štátu, respektíve jej kontrolných orgánov, tiež zo strany samospráv,“ hovorí Peter Beleš, ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline. Stavba, ktorá by mala pomôcť zlepšiť stav vôd na území Kysúc, ho podľa neho počas realizácie zhorší. „Vznikajú škody veľkého rozsahu.

Skryť Vypnúť reklamu

Umiestnenie zeminy na brehy korýt tokov spôsobuje, že tú najmä pri dažďoch splavuje do toku, kde zanáša dno tvorené štrkom a kameňmi. Na tento dnový substrát sú viazané viaceré pôvodné druhy rýb, čo sa týka potravy, tiež reprodukcie. Je to ich neresový substrát. Ide o tzv. litofilné druhy rýb, kde patrí väčšina prúdomilných druhov. Na štrk je naviazaných veľa dnových (bentických) organizmov, ktoré filtrujú vodu a tým ju čistia. Okrem toho má štrk ešte veľa iných funkcií z vodohospodárskeho hľadiska. Zemina, prevážne ílovitá, vytvorí súvislú vrstvu, ktorá sa prilepí na štrk a zhorší kvalitu vody, dôjde k zmenám v ichtyocenóze. Ako príklad možno uviesť rieku Čierňanku. Odústia do Kysuce po ústie Šlahorovho potoka vo Svrčinovci je lipňová voda, kde MO SRZ Čadca hospodári. Každoročne vysádza lipňa, podustvu a pstruha potočného. Tie však potrebujú dno štrkovitokamenité. Okrem toho, prekrytím dna vrstvou zeminy zaniknú viaceré neresiská týchto druhov rýb, tým vznikajú obrovské škody.

Skryť Vypnúť reklamu

Naša organizácia okrem základného zrealizovala v tomto roku aj zarybnenie navyše, pretože získala z Environmentálneho fondu 800-tisíc korún v rámci projektu „Podpora genofondu pôvodných druhov rýb na rieke Kysuca“. Zvažujeme, žepodáme podnet na príslušné orgány, tiež na MŽP SR spoločne s trestným oznámením, kde si budeme uplatňovať vzniknuté škody. Tie však bude potrebné najskôr zdokumentovať a podložiť relevantným dokladom. Smernica o vodách jasne deklaruje, že je neprípustné zhoršovať kvalitu vody. Na Slovensku si vodu zatiaľ nevážime,“ tvrdí Beleš. Na jednom z kontrolných dní spomínanej stavby tiež Povodie Váhu konštatovalo, že nedošlo k zásadnej zmene v odstránení zeminy z brehov riek a potokov. Pri vyšších stavoch vodnej hladiny hrozí jej splavenie z brehov do tokov a následný vznik povodňovej situácie.

Zhotoviteľ vraj nedodržuje ochranné pásmo tokov, miestami je nasypaná zemina 1-2 m do toku od brehovej čiary. V zápise z kontrolného dňa, konaného 14. augusta v Čadci, sa vo vyjadrení Štátnej ochrany prírody – CHKO Kysuce konštatuje, že účelom stavby je zlepšiť životné prostredie a nie jeho devastácia. Zasypávajú sa brehy riek a potokov a tým likvidujú brehové porasty. Zemina končí aj na podmáčaných lúkach, čím sa likvidujú biotopy európskeho významu. Na týchto neodsúhlasených skládkach sú zbytky plastových rúr a iného stavebného materiálu. Stavebný dozor mal na základe uvedených skutočností vykonať kontrolu a odstrániť nedostatky vzniknuté pri ukladaní prebytočnej zeminy. Či sa tak stalo, musia zrejme opäť skontrolovať ochranári.
IVETAHAŽÍKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 753
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 792
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 674
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 859
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 630
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 115
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 566
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 307
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 11 140
  10. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 012
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Celoplošné testovanie

Zdravotníčka z prihraničia priviedla na Kysuce posily z Čiech

Kysučanka Monika Kubalíková pracuje v třineckej nemocnici. Výtery robila v Skalitom.

Monika Kubalíková pri práci.

AKTUÁLNE Z ČADCE: Podiel pozitívnych je až okolo troch percent

Číslo je vyššie oproti prvým predpokladom.

CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE

V Čadci opadla ranná nervozita, podiel pozitívnych je nízky

Na test môže prísť vyše 18-tisíc Čadčanov.

Takto to večer vyzerá pri Dome kultúry v Čadci.

Do Rakovej mieria na test aj desiatky Čadčanov

Ľudí testujú podľa abecedy, pozitívnych je pomenej.

ZŠ Raková - časť Trstená.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus Banskobystrický kraj: Prvý deň testovania je za nami. Pokračuje sa v nedeľu (minúta po minúte)

Podrobné spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Koronavírus Žilinský kraj: Testovanie prebehlo bez výraznejších problémov (minúta po minúte)

Celoplošné testovanie na Covid-19 v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Koronavírus Nitriansky kraj: Z vyše 30-tisíc ľudí v okrese Nitra je len 213 pozitívnych (minúta po minúte)

Spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Nitrianskeho kraja.

Už ste čítali?