Článok pokračuje pod video reklamou
ČADCA. Pôsobenie Slovenskej národnej rady a Slovenského dobrovoľníckeho zboru počas povstania v rokoch 1848 a1849 patrí k začiatkom slovenskej svojbytnosti a štátnosti. Pri príležitosti 160. výročia pobytu a pôsobenia SNR a Slovenského dobrovoľníckeho zboru v Čadci to v piatok povedala podpredsedníčka Národnej rady SR a prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová.
„Udalosti dobrovoľníckych výprav spred 160 rokov boli zásadným vystúpením Slovákov. Patrí k nemu aj vyhlásenie, ktoré vzniklo počas zasadnutia SNR 6. decembra 1848 na fare v Čadci. Celé obdobie rokov meruôsmych bolo významné nielen pre Slovákov žijúcich v rámci Rakúsko uhorskej monarchie a pod uhorským útlakom, ale aj pre okolitú Európu. Slováci vystúpili s politickými požiadavkami, ktoré už vtedy hovorili nielen o národe, ale aj o území, kde Slováci žijú," povedala Belousovová.
Súčasťou osláv bolo odhalenie pamätnej tabule štúrovského básnika Janka Kráľa, ktorý pôsobil v Čadci v rokoch 1854 1858, na priečelí budovy mestského úradu. Ďalej modlitba za národ v kostole sv. Bartolomeja a položenie venca a kvetov k hrobu čadčianskeho dekana Františka Xavera Daniša. Podujatie zavŕšilo položenie vencov a kytíc k Pamätníku SNR na Námestí slobody v Čadci a prečítanie "
Výzvy k národu slovenskiemu" zo 6. decembra 1848. SNR oficiálne ustanovili 16. septembra 1848 vo Viedni a stala sa prvým politickým orgánom Slovákov v moderných dejinách. Jej politickými predstaviteľmi boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.
Na verejnom zhromaždení v Myjave SNR vypovedala 19. septembra 1848 poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud do celonárodného povstania. Sídlom SNR bol v Myjave dom Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava, a obecný dom v Brezovej pod Bradlom. Revolučná SNR používala pečať s dvojkrížom na trojvrší. K bielej a červenej farbe zástavy pribudla modrá. Medzi piesňami, ktoré spievali dobrovoľníci, bola aj dnešná štátna hymna.
