OŠČADNICA. Anna Chrastinová z Oščadnice žije so svojou rodinou v Kanade už viac ako trinásť rokov. Všetko sa začalo emigráciou jej manžela práve do tohto amerického štátu. Ona však zostala verná Kysuciam a rozhodla sa naňho počkať doma. Keď sa však zmenil vládny systém a mohla vycestovať za „veľkú mláku" legálne, povedala si, že to vyskúša aspoň rok. Z roka boli dva, tri... Až napokon pätnásť. Presne taký dlhý čas žijú Chrastinovci v Kanade. Svoj domov si vybudovali vo francúzskej provincii v Montreale.
„Začiatky boli veľmi ťažké. Človek mal chuť zbaliť sa a ujsť naspäť," spomína Anna na ťažké začiatky. Dnes je rada, že vydržali. Najskôr sa museli naučiť francúzsky a anglický jazyk, ona sama sa zamestnala. Deti to tiež nemali ľahké. Nové jazyky, prostredie... Kamaráti ostali na Kysuciach.
Teraz je už všetko inak. Spolu s manželom pracujú v Kanadskej vesmírnej agentúre. Ťahajú tam už ôsmy rok.
Pracuje na budovaní Medzinárodne vesmírnej stanice
„Najskôr sme boli zo všetkých tých informácii o vesmíre unesení," objasňuje rodáčka z Kysúc. Veď kto by nebol? Veci ako výskum kozmu či lety na Mars sú pre Slovákov niečo ako „science fiction". Pre ňu to však znamená každodennú realitu, ktorá je síce zaujímavá, ale už to nie je tá skutočná eufória ako na začiatku.
Jedným z projektov, na ktorom pracovala, bol aj Radarsat. Prístroj merajúci počasie či zhotovujúci obrázky prichádzajúcej katastrofy, si vraj objednávali aj susedia Česi.
V tomto čase pracuje na najväčšom projekte, ktorý v súčasnosti v agentúre majú, a to je konštrukcia Medzinárodnej vesmírnej stanice. Je to vlastne obrovské vesmírne laboratórium a na tomto projekte sa zúčastňujú aj Rusi, Európania a Japonci.
„Keďže raketoplány sú už staré a nepredpokladá sa, že budú ešte dlho lietať, Američania spolu s ostatnými medzinárodnými partnermi, plánujú stanicu dokončiť do roku 2010. To znamená, že namiesto dvoch letov ročne, ktoré sme mávali, teraz máme aj päť," hovorí
Dcéra Anny Chrastinovej - Deniska.
Pripravujú sa na lety na Mars
Vo februári posielali do vesmíru laboratórium Columbus, ktoré bolo zostrojené v Európskej vesmírnej agentúre. Najdôležitejšia misia však prebehla v marci, kedy posielali ne medzinárodnú stanicu dve ramená kanadskej ruky, ktorej náplňou má byť pomôcť alebo vymeniť hocijakú súčiastku na vonkajšej strane vesmírnej stanice bez toho, aby museli vyjsť kozmonauti von. „Ramená sme posielali rozložené na niekoľko kusov a tie bolo treba vo vesmíre zmontovať. Všetko však našťastie dobre dopadlo," pokračuje v zaujímavom rozprávaní.
V máji vyslali na stanicu najväčšie laboratórium, ktoré vyrobili Japonci. Volá sa Kibo. No a nedávno, 14. novembra, pripravili ďalšiu misiu, v rámci ktorej dopravili na vesmírnu stanicu zariadenia, ktoré umožnia pobyt väčšieho množstva ľudí na spomínanej stanici. Ako nám prezradila táto šikovná Oščadničanka, je to vlastne už taká príprava letov na Mars.
„Počas každej jednej misie prebiehajú vo vesmíre aj určité aktivity ako premiestnenie zariadení, pridanie nových zariadení, nainštalovanie kamier, antén, skontrolovanie celej stanice, vyloženie zásob, naloženie odpadkov a podobne. Na väčšinu týchto prác sa používa práve kanadská ruka, ktorá bola vyrobená v našej agentúre. Na každý jej pohyb treba mať rôzny software, čiže vždy medzi misiami musíme vytvoriť a poslať na stanicu nový, ktorý bude riadiť ďalšie pohyby ruky," informuje Anna o ďalšej náplni práce agentúry.
Skúmal ako liečiť osteoporózu
Jej manžel Stanislav v nej pracuje tiež. Je inžinierom vesmírnych operácii. S Európanmi a Rusmi napríklad spolupracoval na projekte zaoberajúcim sa výskumom starnutia a straty hmoty kosti - osteoporózy. Astronauti, pretože na nich nevplýva zemská príťažlivosť, strácajú kostnú hmotu asi desaťkrát rýchlejšie ako ľudia na zemi. Navyše príčiny a proces tohto starnutia je ten istý ako v prípade starších ľudí na zemi.
Vo vesmíre, keďže tam nie je žiadna príťažlivosť sa kosti nenamáhajú a starší ľudia majú tiež menej pohybu a kosti nenamáhajú. Účelom tohto experimentu, ktorý sa robil kde inde ak nie vo vesmíre, bolo nielen potvrdiť túto teóriu straty hmoty kosti, ale snažili sa aj nájsť spôsob spomaliť čo najviac tento proces. Ako sme sa dozvedeli od Stanislava Chrastinu, je to veľmi dôležité nielen preto, aby boli kozmonauti vo vesmíre čo najdlhšie v skvelej forme. Je potrebné nájsť vhodné protilátky pre starších ľudí, hlavne pri liečení kostných problémov a zlomenín.
„Na tomto projekte sa zúčastnili nielen kanadskí vedci, ale aj vedci z Francúzska, Talianska a Nemecka. V rámci tohto projektu sa zhotovil prístroj, ktorý bol naložený do rakety Soyouz a vystrelený z Kazachstanu vlani v septembri na dvanásťdňovú cestu okolo zemegule. Tam v bezváhovom stave automaticky prebiehali procesy nevyhnutné pre výskum," odhalil niečo zo svojej náplni práce aj Stanislav. Ďalší projekt, na ktorom sa zúčastňuje je projekt, ktorý sa nazýva APXS. Je to vlastne prístroj, ktorý bude súčasťou ďalšieho robota, ktorý poletí na Mars. Tam bude skúmať či tam niekedy existoval život, ale tiež či je možné vybudovať tam životné podmienky. „Na to treba spraviť výskum pôdy a nerastov na Marse," vysvetľuje.
Stanislav Chrastina.
Vianoce ako na Slovensku
Práca Chrastinovcov je veľmi zaujímavá a vôbec nie stereotypná. Hoci žijú ďaleko od svojho rodiska, ostali verní slovenským tradíciám. Ich štedrá večera pozostáva z vianočných oblátok s medom, ktoré Anna kupuje v Slovenskom kostole v Montreale, kapustovej polievky, zemiakového šalátu a z vyprážaných rýb. „Večeru mávame tak ako je to aj na Slovensku 24. decembra, nezabúdame ani na darčeky. Na Božie narodenie chodíme už odkedy sme tu, teda 15 rokov do Slovenského kostola," hovorí Anna o ich Vianociach ďaleko od rodiny. Keďže tam takmer nikto nemá rodinu a ďalších príbuzných, navštevujú sa s ostatnými Slovákmi. „Ja som si dokonca v Čadci kúpila krásnu bielo - zlatú obedovú súpravu, ktorú používame len pri štedrovečernom stole. Je veľmi podobná tej, ktorú sme mávali aj my doma," spomína Kysučanka. Samozrejme, že u nich nemôžu chýbať ani vianočné koláčiky a sladké pečivo, ktoré vypeká Anna so svojou dcérou.
